• Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV • Bratislava 2006 • Editor: Ján Gbúr
Ďalší zväzok edície Knižnica slovenskej literatúry zostavil, doslov, kalendárium, komentáre a vysvetlivky (veľmi bohaté a precízne) napísal Ján Gbúr.
Z doteraz vydaných kníh tejto edície sa Hviezdoslavovi ušlo najviac priestoru 648 strán napriek tomu, že jeho poézia „zostáva exkluzívne artistnou a pre túto tvarovú podobu aj odcudzenou, čitateľsky minimálne poznanou, ba nepopulárnou“.
Gbúr sa odhodlal predstaviť tohto klasika slovenskej literatúry v rôznych pozíciách: ako lyrika, epika, kritika i teoretika slovesného umenia (Hviezdoslavove literárnokritické texty sú tu publikované prvý raz), i ako dramatika a prekladateľa.
A tiež ako človeka žijúceho radosťami, starosťami i žiaľmi všedných i tých „umeleckých“ dní (Z listov), pričom ho predostrel aj v spomienkach jeho súčasníkov i z pohľadu literárnej kritiky od Vajanského až po súčasných (Mika, Zajaca, Mikulu, Rédeya).
Okrem samotného výberu z tvorby P. O. Hviezdoslava má významnú hodnotu i Gbúrov doslov: Hviezdoslav – kultová osobnosť slovenskej poézie. Autorovu tvorbu tu hodnotí na rozmanitej umeleckej scéne európskeho romantizmu a realizmu a podobne ako F. Miko uvádza tri základné vývinové etapy jeho poézie.
Gbúr sa nezaprel ako znalec rôznych druhov umenia, keď spomína, ako boli niektoré Hviezdoslavove diela spracované (filmovo, divadelne, románovo), ale nie vždy na dobrej úrovni, čo Gbúr aj otvorene kritizuje.
A ako hodnotí editor básnickú tvorbu Pavla Országha Hviezdoslava? Spolu s viacerými významnými slovenskými literárnymi vedcami ako polyfunkčný model, žánrovú rôznorodosť, monumentálnu výpoveď, ako budovanú koncepciu syntetického umeleckého diela.
A na okraj Hviezdoslavovej prekladovej tvorby poznamenáva, že ona „súvisí s jeho predkladaním argumentov o rovnocennosti slovenčiny s básnickými jazykmi svetovej literatúry“.
Ján Gbúr vo svojej štúdii vysvetľuje aj paradox, že Hviezdoslav má na jednej strane prívlastky: najľudovejší, najslovenskejší, najreprezentatívnejší, najklasickejší slovenský básnik, ale na strane druhej pripomína, že je aj „málo populárny, skôr neobľúbený, v podstate nečítaný a v konečnom dôsledku nepoznaný básnik“.
Pre túto dilemu však nachádza aj riešenie, keď hovorí: „Jeho poézia potrebuje predovšetkým takého čitateľa, ktorý identifikuje a meria báseň hodnotovo estetickými i pocitovými parametrami, ktorý je schopný a ochotný formulovať nielen poznatok, ale i pocit o prečítanom, o spôsobe existencie prečítaného.“
Autor: GABRIELA RAKÚSOVÁ (Autorka je literárna kritička)
