tešia z divákov, a diváci sa tešia, že vidia stratených synov späť doma.
Volajú sa Slováci, vlastne Les SlovaKs, aby im rozumelo aj (či najmä?) belgické publikum. Pre niektorých expresívne slovenská mafia v Bruseli. Aj preto, že niektorí z nich spolupracujú so svetovými „mafiánmi“ tanečného podsvetia - s Akram Khanom, Wimom Vandekeybusom, Thomasom Hauertom.
V sobotu boli na Slovensku, v Banskej Bystrici. Tam sa končil festival Štyri (+1) dni tanca pre vás, čo organizovalo Štúdio tanca. A už to šliape, páni! sa volá projekt, ktorý tu Les SlovaKs premiérovali.
„Milan Herich, Peter Jaško, Milan Tomášik, Anton Lachký, Martin Kilvády - to je skupina slovenských junákov, ktorí chcú spolu pracovať v Bruseli pod menom Les SlovaKs,“ povedal v lete 2005 na Bratislave v pohybe Martin Kilvády. „Päť veľmi blízkych priateľov, ktorí sa úzko zomknutí plavia spolu,“ pokračoval. Plán sa tiahol, napokon sa premiéra rozpracovaného projektu konala v sobotu a skutočná premiéra by mala byť v máji v Belgicku.
Metafora plavby sa hodí aj na pohyby Les SlovaKs, na ktoré sa nevzťahuje zemská príťažlivosť. Miestami sú energické, akoby si pripomínali, že štyria z nich sa v detskom veku stretli na javisku vo Východnej. No súčasne sa vznášajú ako sny zavesené v babom lete, ich kroky sú mäkké, pohyby medúzovité a výraz radostne povznesený.
V sobotu si diváci vďaka nim zgustli na mnohých detailoch, na ktoré sa často zabúda. Že tanec nemusí byť vážny, že smiať sa dokážeme aj na sebe, dokonca aj na strachu, že improvizovať možno aj s mrnčaním netere v hľadisku, že aj tanečníkov je slušné - rovnako ako hudobníkov na koncerte - originálne predstaviť.
Že názov predstavenia sa nemusí skrývať v cudzích rečiach a pohyb sa nemusí zamotávať do neuchopiteľných metafor. A že známy výrok „V každom mužovi je kus dieťaťa, ktoré sa chce hrať“, je dobrý koncept.
Les SlovaKs vedia, čo chcú povedať, a vedia ako to povedať presvedčivo. Ich technika je výnimočná, úprimnosť detsky dôverčivá, humor írečitý a ich medziľudské vzťahy sa tiež podpisujú na harmonickom vyznení.
Prišli sem, domov, na návštevu, spolu. Je to jeden z ich večerov - podobný ako v ich útulnom byte v Bruseli, či ako na bruselskom dvore pri ohni. Netreba podceňovať fakt, že prežité je najsilnejšie.
