na čerstvo omietnutom múre starého kostola. Môže to byť tag - podpis alebo značka sprejera. Škody, ktoré spôsobujú sprejeri majiteľom budov idú do desaťtisícov
a mestá sa im snažia brániť; nátermi, ktoré uľahčujú ich odsraňovanie, alebo vyhradením plôch, na ktorých by sa mohli sprejeri vybúriť.
Takto postupujú v mnohých európskych mestách, ale ani u nás nie sú pokusy usmerniť tvorbu grafiti neznáme. Juhomoravská metropola Olomouc sa snaží takýmto kompromisom ochrániť mesto a zároveň poskytnúť mladým plochu na vyjadrenie. Na olomouckej radnici si totiž myslia, že praví vyznávači grafiti nebudú po takomto riešení pre historické budovy v meste nebezpeční.
Názory na zmysel a hodnotu grafiti sa rôznia. Napríklad svetoznámy český grafik a dizajnér Jan Rajlich grafiti neuznáva, ani keby malo spestriť betónovú džungľu medzi piliermi mostov alebo rozľahlých sídliskových štvrtí. Tvrdí, že akýkoľvek zásah do architektonického diela je jeho zneuctením. Iní sú zase voči grafiti ústretovejší a prijímajú ho ako formu výtvarného vyjadrenia - samozrejme, ak je po výtvarnej stránke zvládnuté. Aj oni ho však považujú za nepatričné na múroch historických domov. O tom, či má zmysel vyhradiť v mestách pre sprejerov určité plochy, sa však vedie polemika. Niektorí zástancovia tohto typu výtvarného prejavu totiž tvrdia, že dôležitou súčasťou tvorby grafiti je aj ten "adrenalínový moment", fakt, že robím niečo zakázané. A ten sa maľovaním na vyhradenom mieste stráca.
Grafiti rozprávka
Estetická úroveň prostredia, v ktorom žijeme, spoluvytvára náš pohľad na svet. Psychológovia aj výtvarníci, ktorí pracujú s deťmi tvrdia, že výchova je oveľa významnejším momentom pre rozvoj estetického cítenia dieťaťa.
Pracovníci z Bibiany hovoria: "Na deťoch je hneď vidieť, ako s nimi pracujú doma a v škole. Podľa toho sú schopné viac alebo menej prijímať podnety z okolitého prostredia a pracovať s nimi."
Bibiana už dlhé roky oslovuje jedinečnými výstavami aj komplexnejšími projektmi práve detského návštevníka. To, čím Bibiana v určitom období žije, presakuje viac alebo menej pomedzi múry aj do mesta. Dnes pokreslili deti v rámci tvorivých dielní k výstave betónové steny vodopádom sýtych farieb.
Pred časom sa na múroch Nového mosta v jej susedstve objavili kresby starých domov, ktoré mali pripomínať zaniknutú časť bratislavského podhradia. "V budúcnosti by sme chceli obnoviť túto myšlienku a v spolupráci s deťmi znovu vyzdobiť betónové múry," hovorí hlavná dramaturgička Bibiany Eva Čárska. "Pracujeme na projekte, ktorým by sme chceli vytvoriť prechod z historického centra mesta do nášho rozprávkového sveta. Chceme totiž vždy ponúknuť deťom nielen výstavu, ale celý príbeh. Preto by tentoraz mali byť domčeky na múroch súčasťou rozprávok, ktoré budú vychádzať od nás smerom do historického centra."
TEXT A FOTO - (gal)
