Prišiel na to, že mnoho dedinčanov sa pohybuje v začarovanom kruhu nízkych príjmov a úspor, ktoré im napriek tvrdej práci neumožňujú nijaké zlepšenie životnej úrovne. Zistil, že ich situáciu možno pomerne radikálne zmeniť poskytnutím malých úverov na nákup surovín pre samotné podnikanie.
Ako to urobiť, keď najchudobnejší nemajú čím ručiť, veľké banky sa k nim obracajú chrbtom a kredit im poskytnú len úžerníci? Júnus požičal prvé neveľké peniaze z vlastného vrecka a na dobré slovo - a tie sa mu vrátili.
Z malého experimentu vznikol sofistikovaný systém drobných, nízkoúročných pôžičiek poskytovaných klientom bez záruky. Vďaka podpore centrálnej banky a finančných ústavov sa rozšíril po celej krajine.
Poistkou, aby dlžníci úvery vracali, sa stali osobné väzby. Banka totiž úvery poskytuje vždy malým skupinkám ľudí, ktorí závisia od platobnej disciplíny svojich „spoločníkov“ a navzájom tak za seba ručia.
Pre klientov krajiny, kde asi polovica ľudí nevie čítať ani písať, je dôležité, že systém je jednoduchý a nie je okolo neho žiadna veľká administratíva.
Vlastníkmi banky sú na 90 percent jej drobní sporitelia, zvyšných desať percent patrí štátu.
Malé pôžičky pomohli nájsť obživu a samostatnú prácu tým najhendikepovanejším - ženám z chudobných vrstiev.
Dnes má banka Grámín vyše 6,6 milióna klientov a 2226 pobočiek v dedinách po celom Bangladéši.
