Dieťa z Afriky by si chcela adoptovať aj slávna speváčka Madonna.
FOTO – SITA/AP
O väčšinu z nich sa starajú príbuzní alebo sirotince. Tie menej šťastné deti končia na ulici. Rozhodnutie speváčky Madonny adoptovať si sirotu z Malawi nastoľuje otázku, či je pre tieto deti adopcia na Západ najlepším riešením.
„Robia to celebrity z ušľachtilých úmyslov, alebo je to len póza?“ pýta sa Pam Wilsonová z Johannesburskej spoločnosti na ochranu detí (JCWS).
Známe osobnosti adoptovali deti z rozvojových krajín už v minulosti. Herečka Angelina Jolie si osvojila kambodžského chlapca Maddoxa a po ňom etiópske dievčatko Zaharu.
Wilsonová je presvedčená, že „dopyt“ po deťoch z rozvojových krajín bude stále. „Na Západe je nedostatok zdravých detí najmä preto, že už dlho nie je hanbou byť slobodným rodičom. Systém však môže ponúknuť len obmedzené množstvo detí.“
„Pre nás je prioritné nájsť pre dieťa náhradu v mieste, kde žije,“ hovorí Jackie Schoemanová, výkonná riaditeľka juhoafrickej organizácie Cotlands, ktorá sa stará o deti postihnuté AIDS. „Medzinárodnú adopciu volíme, až keď nie je iná možnosť.“
Adopcie medzi štátmi upravuje haagska konvencia na ochranu detí prijatá v roku 1993. Existuje len málo štátov, ktoré majú uzavreté príslušné dohody vyžadované konvenciou, ktoré umožňujú tento druh osvojenia detí.
Malawi konvenciu podpísalo, jeho zákony však adopciu do cudziny nepovoľujú. Madonna však dostala od súdu výnimku.
Schoemanová vidí na medzinárodných adopciách aj pozitívne prvky. Príkladom je dieťa, ktoré adoptoval americký pár a zaistil mu v USA liečbu, ktorú by v JAR nemalo. Všeobecne je však znepokojená efektom väčšieho odlevu detí na Západ.
„Netušíme, čo môže cítiť čierne dieťa vyrastajúce vo Fínsku. Nemyslím si, že by sa úplne odcudzilo svojej kultúre, ale necítilo by sa lepšie, keby zostalo doma?“ pýta sa Schoemanová.
Autor: čtk/ap
