Každý vinohradník, vinár, ale aj konzument vína vie, že čím je hrozno sladšie, tým lepšie víno z neho možno vyrobiť. Napriek tejto známej zásade sa nájdu ešte pestovatelia, ktorí považujú zber hrozna za preteky s časom. Niektorí argumentujú potrebou zachovania kyselín. Dostatok kyselín vo víne však nie je len otázkou termínu zberu, ale aj vhodnej technológie spracovania hrozna a vína prispôsobenej konkrétnej odrode. Preto možno oberať aj skoré odrody (napríklad aj Müller-Thurgau) pri cukornatosti nad 19 stupňov NM. Treba ich však v pivnici správne ošetriť rýchlym stočením ešte počas dokvášania, nie až po vyčistení. Nemalú úlohu pri zachovaní kyselín má aj odkalenie muštu, ktoré by malo byť samozrejmosťou pri spracovaní každého hrozna.

Medzi vinármi je známe, že odrodové rozdiely najlepšie vynikajú až pri cukornatosti nad 19 stupňov NM, čo je aj hranica pre nedosládzané vína (podľa zákona o vinohradníctve a vinárstve). Samozrejme, náklady na výrobu nedosládzaného vína sú nižšie aj o ušetrené peniaze za cukor. V neposlednom rade je zaujímavá aj zdravotná stránka takéhoto vína. Tým, že je minimálne upravované, má oveľa vyššiu biologickú hodnotu a zdravotnú bezchybnosť. Toto rieši aj zákon, ktorý nepovoľuje pridávať do neprisládzaných vín ďalšie prídavné a konzervačné látky. Ak toto všetko vinár rešpektuje, dorobí "ekologické víno".

Je tu však ešte jeden problém - hnitie hrozna pred zberom. Túto chorobu spôsobuje huba Botrytis cinerea, teda známa botrytída. V priaznivých podmienkach môže pomôcť zreniu hrozna, avšak počas daždivej jesene hrozno niekedy hnije. Počas tohtoročného júla neboli vhodné podmienky na jej rozvoj, preto podľa metodík prognózy a signalizácie by nemali vzniknúť hospodárske straty na úrode pri akomkoľvek ďalšom priebehu počasia. Aj keď treba pripomenúť, že august bol už žičlivý tejto chorobe a bolo treba aspoň jedno paušálne ošetrenie. V súčasnosti však už ďalšie ošetrenia neodporúčame.

Napriek tomu, kto neošetroval, nemusí sa báť nechať hrozno na pňoch, pretože v praxi a aj podľa pozorovaní to s hnilobou býva o niečo komplikovanejšie. Počas suchej jesene, ktorá doteraz panovala, sa šírenie rýchlo zastavuje a často dochádza k pozitívnemu pôsobeniu huby. Preto nemožno paušálne predpovedať výskyt hniloby a aj ošetrenia proti nej nie sú tak jednoznačne potrebné. Okrem priamej chemickej ochrany hnilobu obmedzuje aj správny spon a smer radov, vzdušnosť výsadby, nepreťažovanie krov, vylúčenie hnojenia minerálnym dusíkom (z priemyselných hnojív) a využitie vedľajších účinkov meďnatých prípravkov proti botrytíde (tým, že spevňujú pletivá). Kto chce produkovať zdravotne bezchybné hrozno a víno, zameria sa na takéto opatrenia. Treba dodať, že pri ich správnom uplatňovaní sa dosahuje veľmi vysoká účinnosť a hniloba nie je pri bežných podmienkach problémom.

Ing. STANISLAV BAROK