odpad z pestovania v záhrade. Patria sem drevnaté zvyšky, viničné prútie, kukuričné kôrovie, vetvy a konáre stromov, tráva, listnatá hrabanka. Tieto materiály sa pre správnu funkciu biozáhonu ešte dopĺňajú kvalitným dobre vyzretým kompostom, rašelinou, maštaľným hnojom a záhradnou zeminou. Najvhodnejším ročným obdobím na založenie biozáhonu je jeseň.

Podstatou funkcie biozáhonu je rozklad organického materiálu, z ktorého sa uvoľňujú živiny dôležité pre správny rast a vývoj pestovanej zeleniny. Významným pozitívom biozáhonu je úspora miesta. Využíva sa jeho kopcovitý charakter, čím sa zdvojnásobuje úžitková plocha záhrady. Preto je využiteľný aj v menších záhradkách. Okrem toho umožňuje dopestovať viac druhov zeleniny na pomerne malej výmere. Treba však poznať vlastnosti jednotlivých druhov zeleniny, najmä ich vzájomne pôsobenie či znášanlivosť. To je zárukou ich správneho rozmiestnenia na biozáhone.

Pri pestovaní zeleniny na biozáhone sa takmer vylúči používanie chemických prípravkov a dopestovaná zelenina je zdravá a kvalitná. Biozáhon je aj prínosom pre záhradnú pôdu. Zvyšuje obsah humusu na stanovišti, kde sa založil. Tým sa zlepšuje kvalita pôdy, ktorá sa postupne uzdravuje a zbavuje nežiaducich chemikálií. Pôda biozáhonu sa skôr prehrieva, urýchľuje sa rast zeleniny a zvyšujú sa výnosy. Na vyvýšený povrch sa dostáva viac zrážok a pôdne baktérie tu majú lepšie podmienky.

Postup pri zakladaní

Biozáhon zakladáme v orientácii sever - juh. Šírka biozáhonu je 1,5 až 2 metre, dĺžka 3 až 10 metrov. Na zvolenom stanovišti vykopeme základ do hĺbky 0,2 až 0,3 metra. Zeminu ukladáme v blízkosti výkopu. Do prostriedku výkopu navŕšime hrubý materiál - posekané konáre, prúty viniča, kukuričné kôrovie, paradajkovú či zemiakovú vňať. Musia byť posekané na kusy dlhé 0,1 až 0,3 metra. Voľné priestory vyplníme pilinami alebo drevenou drvinou. Materiál vrstvíme do výšky 0,5 až 0,6 metra. Ďalšou vrstvou sú mačinové kocky, ktoré ukladáme trávnatou stranou dolu a rovnomerne na drevnaté zvyšky. Vzniknuté medzery vyplníme ponechanou vykopanou zeminou. Povrch utlačíme a urovnáme do výšky 0,1 metra a navrch rozhodíme desaťcentimetrovú vrstvu maštaľného hnoja. Na maštaľný hnoj rozhodíme 0,25 až 0,3 metra vlhkého lístia, listovej hrabanky so zeminou. Vrstvu urovnáme asi päťcentimetrovou vrstvou záhradnej zeminy. Ďalej vrstvíme päť centimetrov dobre vyzretého kompostu premiešaného s maštaľným hnojom, potom desať centimetrov dobre navlhčenej rašeliny. Poslednou vrstvou je záhradná zemina s kompostom (0,15 metra), ktorá by mala dotvárať celý biozáhon do výšky 1 až 1,2 metra.

Do biozáhonu je vhodné zabudovať perforované rúry z PVC, ktorými sa výdatne zavlaží, aj niekoľkokrát. Takto pripravený biozáhon na 7 až 14 dní prikryjeme fóliou.

Po odkrytí na zimu navrstvíme pokosenú trávu. Konečný tvar má mať oválnu formu. Vrch musí byť plochý, sklon svahu maximálne 40-percentný. Celý biozáhon musí byť dobre utlačený, prípadne stupňovito upravený. Pôda je tak zabezpečená proti zmývaniu zrážkami a polievaním. Zabudovaný rozkladajúci sa organický materiál vyžaruje minimálne tri roky. Životnosť biozáhonu je päť až šesť rokov.

Výsevy a výsadba

Výsevy a výsadba sa začínajú skoro na jar. Priesady musia byť zdravé a dobre vyvinuté. Na vrch biozáhonu vysádzame šalát v bežnom spone. V nižšej vrstve a po stranách mrkvu, petržlen, reďkovku, kvaku, kaleráb, kríčkovú fazuľu a nízko rastúci hrach. Po zozberaní skorej zeleniny v druhej polovici mája vysádzame na vrch papriku. K nej na pravej strane smerom dole šalát, čiernu reďkev, mrkvu a cibuľu. Na opačnej strane rajčiaky, zeler, hlúboviny, alebo petržlen, fazuľku na zeleno a špenát. Veľmi dôležitá je pravidelná závlaha. Biozáhon presychá rýchlejšie ako hriadky. Na zavlažovanie sa používa krhla s ružicou alebo hadica s ružicovou násadou. Týmto spôsobom zavlažovania nedochádza k odplavovaniu jemnej vrstvy pôdy.

Ing. JÁN ČERVENKA