Dnes: výtvarníčka a manažérka SIMONA BUBÁNOVÁ
"Mám doma dvoch spevákov - jeden z nich je Ján Kuric z Vidieka, druhý Joe Cooker zo Španielska. Ten prvý je môj manžel, ten druhý náš pes - kokršpaniel. Náš miláčik bude mať pomaly desať rokov, no vôbec na to kvôli svojej povahe nevyzerá. Je stále v puberte.
Kokršpaniela som mala aj v mladosti. Joea dostala naša dcéra Lujza, keď začala v desiatich túžiť po psíkovi. Manžel bol síce najprv proti, ale nakoniec nám podľahol. Dopadlo to tak, že prvý mesiac musel s Joeom spávať v kuchyni pod stolom. Náš psík je totiž hrča emócií. Niekedy sa smejem, že máme manicko-depresívneho havkáča. Hryzie aj miluje zároveň. Všetko vo veľkom. Nás troch miluje rovnako oddane a vášnivo, ako vášnivo nenávidí poštárov, naše návštevy a všetkých ľudí, ktorých nepozná. Ak je s nami v reštaurácii, leží pod stolom a je to tichučký dobručký zamatový psíček. Stačí však, aby sa k nám niekto priblížil a už je na svete škandál. Aj keď každého upozorňujem, že náš pes nehryzie, nikto mi neverí, kým sa nepresvedčí sám na vlastnej koži.
Keď k nám prišiel, hovorili sme si, že budeme mať vychovaného psíka. Žiaľ, nestalo sa. Napriek zákazom sedí s nami pri stole, jedáva z našich tanierov a každú sekundu využije na to, aby bol v našej spálni. Som alergička, a preto dbám, aby mi tam nechodil, no nedokážem ho ustrážiť. Našu posteľ miluje a rád sa na nej vyvaľuje. Je však výborný strážca, ktorý až hystericky sleduje, čo sa deje v okolí. Aj preto ho nemôžeme brať so sebou na golf, asi by tam pojedol loptičky. Raz sa totiž stalo, že zjedol kameň, a skoro nám z toho umrel. Musel absolvovať náročnú operáciu, no vystrábil sa z nej, ale žiadne poučenie si nevzal. V nestráženej chvíli by ten kameň dokázal zjesť opäť."
(bobi)
FOTO sme - miroslava cibulková
a archív S. B.
