Teodor Münz vyštudoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave filozofiu a francúzštinu. Štyridsaťtri rokov bol vedeckým pracovníkom Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde okrem iného spracoval dejiny slovenskej osvietenskej filozofie. Napísal šesť monografií z dejín slovenskej a európskej filozofie. Do slovenčiny preložil štrnásť diel z nemeckej poosvietenskej filozofie, I. Kanta, J. G. Fichteho, G. W. F. Hegla, L. Feuerbacha, S. Freuda a ďalších. Teraz sa venuje spracúvaniu vlastných filozofických názorov.

Filozof TEODOR MÜNZ nepovažuje varenie za príťaž. Naopak, v kuchyni relaxuje a často mu práve nad hrncami prichádzajú na um mnohé zaujímavé myšlienky. O svoju manželku, publicistku Soňu Čechovú sa vzorne stará. Rád jej dáva priateľské rady ku všetkým jej aktivitám a s rovnakou radosťou jej pripravuje a servíruje na spoločný stôl obľúbené pochúťky.

Narodil sa vo Vrútkach ako jedináčik. Jeho mama nechodila do zamestnania, preto na jej pleciach ležal celý chod domácnosti. "V tých časoch to nebolo nič nezvyčajné, rodinu živili otcovia a mamy sa starali o pomyselný oheň v domácich kozuboch," spomína Teodor Münz. "Ako správny chlapec som pohŕdal ženskými robotami, medzi ktoré som počítal aj varenie. Videlo sa mi nedôstojnou, podradnou činnosťou. Mama ma však občas, našťastie, zapriahla do pomocných kuchynských prác, vďaka čomu som sa neskôr rozpamätal, ako sa čo pripravuje."

Mamine dobroty

Jeho otec miloval husaciu pečienku, preto mama najmä na jeseň piekla husi, ktoré sami chovali. Jedávali ich s červenou kapustou. Okrem toho zvykla vyprážať kurčatá. Jej špecialitou boli husté zemiakové polievky a pečenie koláčov. "Naše štrúdle boli povestné nielen tým, že cesto ťahala celkom natenko, ale aj plnkami. No a jej krémovníky? Tie sa nedali porovnať s ničím iným. Nebolo v nich nič umelé, iba poctivé maslo, práškový cukor, vajcia.

Vždy mi dovolila miešať cesto a dala toho do hrnca viac, pretože tušila, že polovičku vylížem. Výborné maslo, zdobené ornamentmi a krásne zabalené do chrenových listov, sme kupovali od sedliakov. Na našom mlieku nechýbala hustá smotana, o ktorú som sa často tajne postaral ako prvý, až zostal iba tenučký srieň," spomína na svoje detstvo pán Münz. Jeho mama robievala aj lokše. Ak by si však niekto myslel, že išlo o zemiakové placky, na aké sme zvyknutí dnes, bol by na omyle. Lokšami nazývali opekance, aké zvykneme jedávať na Vianoce.

Od hrncov k srdciam

Sám začal variť až v dospelosti, keď bol ako štipendista Humboldtovej základiny v Nemecku (vtedy Nemeckej spolkovej republike). Tamojšia strava mu totiž veľmi nechutila.

"Kúpil som si hrnce a pospomínal, ako varila mama. Musím sa pochváliť, že nikdy som nič nepokazil tak, žeby sa to nedalo zjesť. Iba raz som dostal chuť na držky a v hoteli, kde som býval, som ich donekonečna varil, až sa ich vôňa šírila všade. A pretože išlo o časovo veľmi náročnú tortúru, napriek ktorej držky nezmäkli, zjedol som ich tvrdšie, ako mali byť."

V Heidelbergu býval v hoteli sám, ale zoznámil sa s mnohými mladými študentskými rodinami. "Po večeroch som začal priateľov navštevovať s kurčaťom či inými surovinami pod pazuchou. Keď som im napríklad urobil paprikáš, boli nadšení. Nemci sú dosť uzavretí, ale ja som sa s nimi zblížil najmä vďaka vareniu. Takto som prežil tri roky. Domov som sa vrátil po začiatku normalizácie, a vtedy som prestal variť. V kuchyni sa zvŕtala moja prvá manželka Alma. K hrncom som sa opäť vrátil pri svojej druhej manželke - Soni.

Vône vo Svätom Jure

S vnukom Marekom sa rád chodí nadýchať čerstvého vzduchu na chatu vo Svätom Jure, kde spolu s manželkou vyskúšali už mnoho nových receptov.

Napríklad kurča naplnili tým, čo poskytla záhrada, a ugrilovali ho v pahrebe. Živánsku zasa obohatili ľadvinkami, pečeňou či inými vnútornosťami. V súčasnosti si však dávajú pozor a varia oveľa diétnejšie. Zabudli na slaninu, mastné jedlá, uprednostňujú ryby a hubové pochúťky.

Teodor Münz rád vypráža pstruhy a rybie filé a pretože je vášnivý hubár, najmä na jeseň si rád dopraje huby pripravené na rôzne spôsoby. Bedle vypráža a z číroviek pripravuje paprikáš, ktorý chutí podobne ako kurča. Dobré sú aj s vajcom alebo na spôsob šalátu. Hubovú polievku pripravuje s paprikou a mrveničkou.

Slinky pri Wagnerovi

"Pri písaní vlastnej práce pri počítači mi často neprídu na um také skvelé myšlienky ako práve v kuchyni," hovorí Teodor Münz, ktorý píše filozofickú knižku s názvom Hľadanie skutočnosti.

"Preto mi na kuchynskej linke leží diktafón, do ktorého si niektoré myšlienky zaznamenávam. A potom sa mi občas pritrafí, že niečo urobím tak, ako sa nemá," smeje sa.

Hoci najčastejšie pripravuje klasické recepty, občas sa nechá inšpirovať aj varením z televíznej stanice Spektrum. "Keď to však pozerám, neraz mi napadne - čo už s takou exotikou, na ktorú ťažko dostať suroviny? A ak, potom za nekresťanské peniaze. Pre koho sú teda určené takéto recepty?"

Raz do mesiaca organizuje Teodor Münz so svojou ženou večer wagnerovskej hudby, na ktorý pozývajú svoje dcéry z predchádzajúcich manželstiev a vnukov. Všetci sa vraj vždy potešia: "Hm, bude Wagner, už mi tečú sliny"."

FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ