Najväčší problém, prečo sa naši ľudia pozerajú na adopcie s nedôverou, je v tom, že väčšina detí vhodných na adopciu je rómskeho pôvodu. Adoptovať si dieťa z detského domova nie je síce jednoduché, ale okrem štátnych orgánov pomáhajú adopciu vybaviť aj viaceré mimovládne organizácie.
V západných krajinách sú adopcie sirôt bežnou vecou. Aj mnohé svetové celebrity považujú za celkom prirodzené prijať za svoje opustené dieťa. K mediálne najznámejším patria Sharon Stone, Nicol Kidman a Angelina Jolie s Bradom Pittom. Bez ohľadu na materiálne možnosti to chce odvahu, pokoru, pevné presvedčenie a lásku. Hoci sa aj u nás za posledné roky v oblasti adopcií veľa urobilo, v spoločnosti stále vládnu stereotypy, ktoré túto myšlienku potláčajú, adopcie sa ešte stále vnímajú ako čosi nezvyčajné. Jednou z tých, ktoré sa snažia tento pohľad na adopcie zmeniť, je Bratislavčanka Zuzana Mojžišová. Spolu s ďalšími adoptívnymi rodičmi založila aj Asociáciu náhradných rodín.
Zuzana Mojžišová žila v blízkosti detského domova od detstva. Denne stretávala deti, ktoré vyrastali bez rodičov, vždy o nich vedela. Už v mladosti si predstavovala, že ak raz nebude mať muža, rodinu, ak nebude môcť mať vlastné deti, bude ich hľadať v detskom domove.
Napokon si našla manžela a má aj dve deti. Počas druhej materskej dovolenky však nadobudla pocit, že rodina by ešte jedno dieťa zvládla. "Nebola som už najmladšia, lekári mi povedali, že by som nemala riskovať. Medzičasom si dvaja známi v mojom okolí osvojili dieťa z detského domova, a to ma inšpirovalo. Navrhla som manželovi adopciu a on tú myšlienku hneď prijal."
Peter mal rok a štvrť, keď si ho Zuzanina rodina vzala. Ukázalo sa, že chlapček má veselú náturu a dobre zvláda svet okolo seba. Zuzanin syn Jakub mal vtedy štyri a dcéra Ema dva. Od začiatku vedeli, odkiaľ ich nový súrodenec pochádza. "Pred nimi sa také niečo ani zatajiť nedalo. A je to tak správne."
Toto je Peter
Zuzana a jej manžel si osvojili Petra pred šiestimi rokmi. Vtedajšie legislatívne podmienky umožňovali prísť budúcim náhradným rodičom s vybavenými papiermi (od trestného registra cez zdravotné potvrdenia až po psychologické a sociálne posudky) priamo do detského domova, skontaktovať sa s riaditeľkou, ísť medzi deti a vybrať si. "Báli sme sa toho momentu," hovorí Zuzana Mojžišová. "Nevedeli sme si predstaviť, že nás postavia pred hromadu detí a nebodaj si budeme musieť vybrať. Keby sme si vybrali jedno, ostatné by nás určite strašili v snoch."
Nakoniec sa všetko udialo inak. Rodičia si v kancelárii prezreli fotky právne voľných detí a pani riaditeľke povedali o svojich predstavách - chceli by chlapčeka, ktorý by bol najmladší v rodine. Ona také dieťa priniesla a ukázala rodičom. "Položila ho na zem, povedala - toto je Peter. Chlapec sa k nám rozbehol, na polceste zastal a pozeral na nás," hovorí Zuzana Mojžišová. "V tej chvíli je človek emocionálne úplne obnažený, hormonálne vybičovaný. Ale iskra medzi nami preskočila. Bolo jasné, že si ho berieme."
Spoznávame sa
Je to zvláštne - do rodiny príde neznámy človiečik a vy s ním od prvej chvíle nadviažete intímny vzťah. Prebaľujete ho, kŕmite, staráte sa oň, a pritom ho vôbec nepoznáte. Neviete, či fliačik na jeho ruke je prejavom nejakej choroby, alebo ho tam má od narodenia, vynárajú sa otázky, ktoré vám pri vlastnom dieťati často ani nenapadnú. "Rozdávate lásku, ale spočiatku ide stále len o akési dobiehanie - duša dobieha telo, rozum dušu. A potom sa to postupne mení na pravý a plný vzťah," hovorí Zuzana.
"Je fajn, že poznáme viacerých ľudí, ktorí fungujú ako náhradní rodičia, v mnohých veciach si môžeme navzájom poradiť. A naše deti takto aj viac vedia. Zisťujú, že človek sa nemusí ocitnúť v rodine iba tak, že sa v nej narodí."
Mať doma malého Róma?
Zuzana Mojžišová vedie na Vysokej škole múzických umení seminár o kultúre písaného slova. Pracuje často doma, čo je pri troch deťoch výhodou.
"Spoločne s manželom to zvládame. Dom sme zdedili po rodičoch, starosti tohto typu, našťastie, nemáme. Ale viem, že adopcia môže byť časový, finančný a bytový problém - najmä pre slobodné ženy či mužov. Chvalabohu, aj v tomto sa dnes už legislatíva zlepšila."
Najväčší problém, prečo sa naši ľudia pozerajú na adopcie s nedôverou, je podľa nej v tom, že väčšina detí vhodných na adopciu je rómskeho pôvodu. "Náš Peťo je po mame tiež Róm. No myslím si, že ak rodina funguje, začlení sa do nej aj dieťa s inou históriou. Presvedčenie o tom, že u nás sa bude mať lepšie ako v detskom domove, nás napĺňa pozitívnou energiou."
FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ a ARCHÍV SME
"Ak rodina funguje, plnohodnotne sa do nej začlení aj dieťa s inou históriou," hovorí Zuzana Mojžišová. Na snímke s deťmi - zľava Peter, Jakub a Ema.
