Bol vynikajúcim hráčom na klávesové nástroje a neodmysliteľným muzikantským kolegom Deža Ursinyho, ale aj vyhľadávaným hudobným skladateľom, o čom by vedel rozprávať napríklad Richard Müller. Na divadelných doskách najviac žiaril po boku Lasicu a Satinského, ale aj v trnavskom divadle, a ako potvrdil film Iba deň, rovnako suverénne sa pohyboval aj pred filmovou kamerou.

Je do istej miery symbolické, že v tejto snímke si v jednej scénke zahral spolu so svojím dobrým priateľom, lekárom Petrom Belanom. Ten patril v prvej polovici 70. rokov k podstatným ľuďom vtedy veľmi populárneho bratislavského amatérskeho Divadla u Rolanda, v ktorom neznámy Filip začínal ako autor pesničiek do hry Ostrovy.

Keď ich na skúškach skúsil spoza klavíra aj spievať a neskôr sprevádzať improvizovanými hovorenými vstupmi, predstavenie dostalo trochu inú podobu. Jaro sa spoza plenty presunul na javisko a na poslednú chvíľu sa v hre ocitli aj jeho dva tzv. Filipbloky. Tie síce s príbehom inscenácie vôbec nesúviseli, no mali u publika i všetkých členov divadla obrovský úspech. Aj vďaka nim sa Ostrovy hrali až 111-krát a chýr o Filipovi sa doniesol aj k Lasicovi a Satinskému. Tí tiež potrebovali pôvodne len skladateľa a klaviristu...

"Nebyť hry Ostrovy možno by som sa nikdy nedostal k divadlu a divadelnej pesničke, ani k vystupovaniu s L + S," opakovane spomínal Jaro Filip na účinkovanie v amatérskom Divadle u Rolanda. Aj preto ho potešilo, že vo filme Iba deň si mohol po rokoch opäť zahrať aj s Petrom Belanom. (ba)