Hudbu k príbehu skomponoval Michal Pavlíček. V čase, keď Iba deň vznikal, prišiel Pražský výber s prelomovým albumom Straka v hrsti. Totalitná moc ho okamžite zakázala a stiahla z predaja. Skupina bola špičkou československého bigbítu - to, čo zažívala, muselo byť stokrát vyhrotenejšie ako vo filmovom príbehu.

Michal Pavlíček hovorí: "Psychiatria? V tom čase to vôbec nebolo neprístupné miesto. Tam vtedy mohol skončiť každý. Dennodenná realita sa rovnala trápeniu, čo sa dalo povedať doma, muselo byť na verejnosti zahladené v inotajoch. Človek mal našliapnuté na poriadnu politickú schizofréniu."

Osemdesiate roky boli pre Pražský výběr pestré. Raz mohol viac, vzápätí vôbec. "Občas sa zdalo, že atmosféra sa uvoľňuje. Mali sme pocit, že môžeme povedať niečo odvážnejšie. Povedali sme, a hneď nás klepli po prstoch," hovorí Pavlíček. Na kompromisy vraj nedošlo. "Nikdy sme ich nerobili, veď aj preto nás niekoľkokrát zakázali."

Hrdinovia filmu Iba deň prežívajú veľké rozčarovanie z doby, zároveň jej však mierne podľahli. Prispôsobili sa, zamotali do osobných problémov. Ľahkosť a odhodlanie sa pomaličky vytratilo. Na hudbu už nebol čas. "Veľa ľudí v sebe poprelo bohéma a podľahlo konformizmu. Nesplnili si sny a potom prišla dezilúzia, smútok. Možno sa celý život pýtali, čo by mohlo byť, keby zostali muzikantmi. Takto im zo života zostala len šeď, sterilita, hniloba."

Aj Michal Pavlíček zápasil s tým, že bol menej doma, viac s gitarou na pódiu. Iné riešenie nebolo. Hovorí: "Keď sa raz kumštýr rozhodne, že bude kumštýrom, ide do toho naplno. Z tej cesty sa už zísť nedá." (kk)