Režisér Vladimír Štric (pri kamere) a Miroslav Donutil (s telefónom) pri nakrúcaní filmu Iba deň. FOTO - VÁCLAV POLÁK, FOTOARCHÍV SFÚ
Laco je učiteľom na konzervatóriu. Aby si zachránil kožu, niekedy donáša na vlastného žiaka. Pipco skúša všetko možné, aby zohnal peniaze a uživil deti. Stano zostal vetroplachom, rebelom, čo odmieta prijať zodpovednosť za rodinný život.
Všetci kedysi žili muzikou, mali spoločnú kapelu, po rokoch neslobody v podstate rezignovali. Raz sa chcú dať kvôli svojmu chorému kamarátovi znovu dokopy, ibaže to akosi nejde.
Film Iba deň je rozprávaním z jednej doby o jednej generácii. Je rozdelený do troch epizód, každá z nich je spravená z pohľadu inej postavy. Podľa scenára Štefana Uhríka ich nakrútili traja režiséri: Michal Ruttkay, Vladimír Štric a Kvetoslav Hečko. Do hlavných úloh obsadili Pavla Zedníčka, Miroslava Donutila a Jara Filipa.
Film z roku 1988 v kinách trochu zapadol, prišla móda filmov zo Západu.
Od pondelka vychádza na DVD v edícii denníka SME a Slovenského fimového ústavu.
Rozprávali sme sa o ňom s VLADIMÍROM ŠTRICOM, dnes riaditeľom nového filmového festivalu Cinematik.
Rozprávate o dezilúzii jednej generácie. Ukazujete kapelu, ktorá si užila kúsok slobody koncom šesťdesiatych rokov, a potom bola nútená prispôsobiť sa. Vy ste však boli trochu mladšia generácia, cítili ste tú dezilúziu rovnako?
"My sme tie naše bigbítové kapely z konca šesťdesiatych rokov ešte zachytili. Boli to síce len posledné roky, a potom dozvuky, ale dobre sme si pamätali tú špeciálnu chuť. Všetko dýchalo slobodou, o to horšie bolo vytriezvenie. Zrazu bolo treba robiť veľké kompromisy, niekedy aj svinstvá. Nikdy už ten kontrast nebol taký veľký."
Lenže vo filme naznačujete, že prekážkou bola aj dospelosť, zodpovednosť za rodinu, povinnosť zarábať. Na hudbu už nebol čas.
"To postihne každú generáciu, nielen rockovú. Naši hrdinovia sa zúfalo snažia dať kapelu znovu dokopy, aspoň na jeden deň. Bolo to odsúdené na zánik, a tak to aj dopadlo. Je to tragikomický príbeh. Chceli zahrať bývalému kolegovi, ktorý skončil na psychiatrii - keď však nakoniec do nemocnice prišli, už ho tam nenašli. Povzniesli sa nad to, zahrali si aj tak. Dokázali si, že niekedy stačí aj malý impulz, aby sa človek vrátil k svojim ideálom."
Mali ste predobraz nejakej konkrétnej kapely?
"Nie. Každý sme však mali s hraním vlastné skúsenosti, teda s takým amatérskym. A všetci sme mali rovnaký pocit z doby, počúvali rovnaké kapely. Deep Purple, Led Zeppelin. Filmovú hudbu nám skomponoval Michal Pavlíček, ten to všetko prežil sám. Naša spolupráca nepotrebovala slová."
A váš filmársky život? Ako sa dezilúzia prejavila v ňom?
"Frustráciou. Prišiel som z FAMU na Kolibu a akoby som musel prejsť prevýchovou. Zbaviť sa nánosov, lebo FAMU bola aj vtedy stále demokratickou školou, každý si mohol povedať, čo chce."
Povedali vám, teraz budeš poslúchať?
"Predovšetkým som musel robiť asistenta réžie, niekoľko rokov. To je čisto technická, netvorivá práca, kde s ničím nesúvisí nič. Nikto sa nikoho nepýtal, čo chce robiť, hoci mal dobrú kvalifikáciu. Tento film bol pre mňa vykúpením.
Prečo ste ho režírovali až traja?
"Na Kolibe bolo vždy viac režisérov ako príležitostí. Viem, že bolo v hre až šesť mien. Takto sa to skončilo, a som rád. Medzi sebou sme sa už veľmi rýchlo rozhodli, kto bude robiť ktorú epizódu."
Dve z troch hlavných postáv hrajú českí herci. Michal Ruttkay si vybral Pavla Zedníčka, vy Miroslava Donutila. Ako ste k nemu dospeli?
"Pre mňa bol číslo jeden od začiatku. Postavu Pipca mohol dobre precítiť, pretože žil podobne. V tom čase ešte nebol takou hviezdou, predtým hral veľkú hlavnú postavu len vo filme Balada pro banditu."
Je to skvelý herec, ktorého dnes viac ľudí pozná z televíznych estrád, kde sa spomína na príhody z nakrúcania. Teda akoby v ňom váš filmový príbeh žil tak trochu ďalej.
"Zistil, že doba nechce hercov, ale skôr zabávačov a moderátorov, a tak to využil. Lenže on je naozaj výborný rozprávač a jeho estrády sú výborné tiež. Navyše, jeho herectvo zostalo nedotknuté. Stále je rovnako expresívne. Problém je, že ho vo filme vidieť menej."
Čo keď niekoho pri vašom filme prepadne nostalgia a pomyslí si, že kedysi boli isté veci nevinnejšie? Súhlasili by ste s ním?
"Jasné, v každej spoločnosti je nejaký tlak. Vtedy to bolo ideologické napätie, dnes zas ekonomické. Môžeme diskutovať o tom, ktoré je horšie. Určite by som však nehlasoval za to, aby sme žili to, čo naši filmoví hrdinovia."
Čo je DVD edícia
Slovenský film 80. rokov
Slovenský film 80. rokov je kolekciou filmov, ktorú prináša svojim čitateľom denník SME. Zbierka bola zostavená z 10 diel reprezentujúcich to najlepšie, čo v danom období v slovenskej kinematografii vzniklo.
Na tomto mieste budeme každý týždeň informovať o novom filme. Prvý na DVD vychádza film Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu.
Ako nakúpiť
Filmy DVD edície Slovenský film 80. rokov možno získať dvoma spôsobmi:
1. Nákup v novinovom stánku
Každý pondelok vychádza nový film a počas jedného týždňa je v predaji v sieti novinových stánkov, kde si ho môžete zakúpiť za 99 Sk.
2. Objednávka predplatného DVD edície
V prípade, že sa rozhodnete predplatiť si filmy z edície, budú vám zaslané v balíkoch po 5 DVD.
Objednávkové možnosti
Objednávka celej edície s platbou vopred. Cena filmu len 89 Sk, pričom predplatiteľ neplatí poštovné ani balné.
Objednávka celej edície s platbou na dobierku. Cena filmu 89 Sk, pričom predplatiteľ neplatí poštovné ani balné.
Objednávka vybraných titulov edície. Cena filmu 89 Sk. V prípade objednania viac ako 5 filmov predplatiteľ neplatí poštovné ani balné, v opačnom prípade uhrádza poštovné a balné vo výške 69 Sk za jeden balík.
Predplatiť edíciu si môžete na telefónnom čísle 02/59 233 398 alebo 02/59 233 411 v pracovných dňoch od 8.00 do 17.00 h.
* V prípade, že ešte nie ste členom Petit klubu a chceli by ste sa ním stať, stačí, keď zavoláte na telefónne číslo 02/59 233 393.
