Pitcho Womba Konga (vľavo) a Habib Dembélé v inscenácii režiséra Petra Brooka Sizwe Banzi je mrtvý, ktorú v českej premiére uviedlo pražské divadlo Archa.
FOTO – ČTK
Athol Fugard, John Kani, Winston Ntshona: Sizwe Banzi je mŕtvy • Réžia Peter Brook • Francúzska adaptácia: Marie-Heléne Estienne • Scéna: Abdou Ouologuem • Svetlá: Philippe Vialette • Uvádza: CICT /Bouffes du Nord, Paríž • Predstavenia v divadle Archa Praha • 8. - 10. októbra 2006
Peter Brook, jeden z najvýznamnejších divadelných režisérov nielen minulého, ale ešte aj tohto storočia, uviedol po tri večery v pražskom divadle Archa svoju najnovšiu inscenáciu Sizwi Banzi je mŕtvy.
Už z názvu možno usúdiť, že je to hra z Afriky. Napísali ju ešte v roku 1972 juhoafrický biely dramatik Athol Fugard s dvoma mladými čiernymi hercami Johnom Kanim a Winstonom Ntshonom. V Juhoafrickej republike v tom čase vládol rasistický režim a nijaký černoch sa bez špeciálnej identifikačnej karty nesmel pohybovať po krajine, bol odsúdený na doživotný život v gete.
Dnes už je, pravda, v Juhoafrickej republike situácia úplne iná, ale – paradoxne – rasová segregácia sa v inej podobe rozprestrela prakticky po celom svete. Milióny ľudí sú odsúdené žiť bez povolenia k pobytu ako menejcenné bytosti. Peter Brook, ktorý videl premiéru hry Sizwi Banzi je mŕtvy ešte v roku 1972, sa vtedy nazdával, že je „neprenosná“, že platí len pre Juhoafrickú republiku. Dnes pochopil a svojou pražskou inscenáciou aj dokázal, že je mimoriadne aktuálna.
Podarilo sa mu to aj vďaka dvom vynikajúcim hercom. Habiba Dembélé je z Mali. Vo svojej vlasti bol neobyčajne populárny v televízii ako kultúrny a politický komentátor a satirik. Ako vraví Peter Brook:
„Bol dokonca taký úspešný, že ho navrhli za kandidáta na prezidenta. Prijal to ako výzvu a svoju kampaň rozbehol vo svojom divadle. Dokonca to už vyzeralo, že by mohol vyhrať, a tak sa rozhodol kandidatúry vzdať. Uvedomil si, že keby sa stal politikom, sklamal by všetkých, ktorí mu verili. Zostal preto obyčajným hercom. Obsadil som ho v Hamletovi do úlohy Polonia a spolupracujem s ním aj naďalej veľmi rád.“
Dembélé je typ chaplinovského komika. V priebehu niekoľkých minút je schopný vystriedať pestrú paletu postáv: od malého decka cez širokú plejádu dospelých rodičov, tetiek a strýkov až po senilného deduška. Malý, ortuťovo pohyblivý a gumovo pružný klaun, skvelý gagman.
A popri ňom veľký, mohutný, trochu obézny „maco“ Pitcho Womba Konga, ktorý naozaj pochádza z Konga, ale do piatich rokov žil vo Francúzsku, kde sa stal jedným z najpopulárnejších rapperov. Obaja sa vynikajúco dopĺňajú; predstavujú symbiózu dvoch živlov: pohybu a tanca plus rytmu a tónov.
Príbeh hry je groteskný: muž, ktorý nemá povolenie na pobyt, sa zmocní identifikačnej karty nebožtíka, a tým musí prevziať aj jeho identitu. Nasleduje celý rad kurióznych situácií a omylov. Vážna téma je zobrazená ironickou optikou. A obaja herci hrajú tak bravúrne a najmä s toľkou až detsky čistou a úprimnou radosťou z hry, že divákov doslova dvíhajú zo sedadiel.
Na otázku „Čo svojho tí dvaja herci vniesli do hry?“, odpovedal Peter Brook presne a lakonicky: „Seba.“
Autor: Praha(Autor je dramaturg a publicista)
