slúžil ďalší potomok Vikingov, normanský vojvoda Viliam. Jeho pôvodný prídomok Bastard (bol nezákonným synom predchádzajúceho vojvodu) sa vďaka tomu zmenil na Dobyvateľa. Bitka pri Hastingse, považovaná za poslednú úspešnú cudziu inváziu do tejto krajiny, sa odohrala 14. októbra 1066, pred 940 rokmi.

Keď v roku 1066 zomrel anglický kráľ Eduard Vyznávač, záujemcov o prázdny trón bolo niekoľko. Traja boli ochotní svoj nárok presadzovať aj silou. Tesne pred smrťou určil kráľ za nástupcu predstaviteľa domácej anglosaskej šľachty, Harolda z mocného rodu Godwinovcov. Kráľovo rozhodnutie schválila štátna rada a Harolda korunovali za kráľa.

Nešlo o reálne odovzdanie moci. Harold, rovnako ako pred tým jeho otec, Anglicku už roky vládol namiesto zbožného kráľa, ktorého hlavnou starosťou bola výstavba Westminsterského opátstva.

Problém bol, že bezdetný Eduard roky pred smrťou anglický trón ponúkol aj svojmu vzdialenému príbuznému Viliamovi, vojvodovi z Normandie. Ten mal navyše aj Haroldov sľub, že sa vzdá nároku na trón v jeho prospech­. Harold tento sľub dal, keď sa dva roky predtým po stroskotaní dostal do Viliamovho zajatia. Po prepustení a návrate do Anglicka však vyhlásil, že šlo o vynútený, a preto neplatný sľub.

Viliam to videl inak. Vyhlásil sa za právoplatného dediča trónu a Harolda označil za zradcu. Získal podporu pápeža a začal zhromažďovať vojsko a loďstvo potrebné na inváziu do Anglicka.

Viliamovi pomohlo, že sa Harold dostal medzi dva ohne. Musel sa vyrovnať aj s tretím uchádzačom o trón, kráľom nórskych Vikingov Haraldom Hardradom. Nóri pristáli na severe Anglicka a porazili tamojšie sily. Harold musel prerušiť hliadkovanie pri kanáli La Manche a s armádou odtiahnuť na sever. V bitke pri Stamfordskom moste uštedril Harold Vikingom zdrvujúcu porážku. Padol aj Hardrada. Nóri, čo prežili, vraj zaplnili iba 24 lodí z 300, na ktorých priplávali. Bitku historici často označujú za koniec vikingskej éry. Skvelé víťazstvo sa stalo základom Haroldovej konečnej porážky. Viliam sa medzitým vylodil v Anglicku.

Jeho nástup narušila jediná epizóda. Sotva vstúpil na pôdu, ktorej mal vládnuť, pošmykol sa a skončil tvárou v blate. Jeho poverčiví vojaci to považovali za zlé znamenie. Viliam však okamžite vyskočil a vyhlásil, že takto iba uplatnil svoj nárok na novú zem: ihneď sa jej chopil.

Viliamovi nahrávala aj Haroldova unáhlenosť. Kráľ nepočkal, kým sa zhromaždia čerstvé posily z celého Anglicka, a rozhodol sa s Normanmi stretnúť so svojím unaveným vojskom. Harold rozostavil svojich­ mužov do výhodnej obrannej pozície na kopci. Mal ich asi 7000, z toho iba 2000 členov dvornej gardy vyzbro­jenej bojovými sekerami. Veľká časť elitných bojovníkov padla v predchádzajúcej bitke s Vikingmi.

Len o málo početnejšie normanské vojsko tvorili väčšinou lukostrelci a obrnení jazdci. Anglosasi dlho úspešne odrážali ich útoky a zdalo sa, že invázia neuspeje.

Normanom pomohla lesť. Opakovane predstierali útek. Potom sa obrátili a pobili menej skúsených bojovníkov brániacich­ krídla anglického vojska, ktorí sa ich vydali prenasledovať. Nakoniec na kopci zostal iba Harold s gardou. Boj vraj ukončil šíp, ktorý sa mu zapichol do oka. Garda ďalej bránila telo umierajúceho a padla do posledného muža.

Normani po Hastingse Anglicko rýchlo ovládli. Krajinu si medzi sebou rozdelili normanskí šľachtici. Zaviedli účinný správny systém, kontinentálne feudálne zvyklosti a ovládali poddaných z novopostavených pevných hradov. eďže ­ i­šlo o pofrancúzštených potomkov severanov, stala sa hlavným úradným jazykom Anglicka na čas francúzština. Postupne však málopočetní dobyvatelia splynuli s pôvodným obyvateľstvom a vytvorili základ dnešného anglického národa.