Banskobystrický odchovanec Igor Majeský už vo Zvolene pôsobil. Pred necelými dvomi rokmi ho však vymenili za Marcela Hanzala do Trenčína, odkiaľ prestúpil v lete do Popradu. Spod Tatier musel tiež nútene odísť a v 33 rokoch sa vrátil do Zvolena.

V prvom zápase v staronovom drese s novým číslo 26 (predtým mal 16) sa snažil odvďačiť dobrým výkonom. Vydal zo seba všetky sily. Najskôr v 10. min spálil šancu, ale v power play pečatil víťazstvo nad Martinom.

,Po šanci som si pomyslel, že smola z Popradu bude pokračovať. V druhej tretine som cítil únavu, dva dni som nebol na ľade. Tento týždeň viac potrénujem, problémy s tým nebudú," povedal spotený po zápase.

Na záverečnú minútu mohla ísť iná päťka, tréner Svozil však ešte nechal na ľade Kopeckého útok, aby ubránil jednogólové vedenie. ,,Kopec mi nezištne prihral, aj keď už sám mohol strieľať do prázdnej brány. Ďakujem mu za pekné gesto, určite mu to vrátim. Dúfam, že som všetko prelomil a môžem sa venovať hokeju a rodine," dodal šťastný otec trojtýždňovej dcérky Mii Alessandry.

Majeský býva s rodinou v B. Bystrici a aj to bol dôvod, že prijal pomocnú ruku od Zvolena po vyradení z Popradu. Navyše fanúšikovia ho prijali transparentom s nápisom Vitaj doma, Igorko! ,,Odohral som tu veľa sezón a potešilo ma, že nemusím ísť inde. Partia je vo Zvolene dobrá, mužstvo a hráči tiež. Z domu na štadión cestujem dvadsať minút, čo je dobré."

V Majeského prípade platí, že hráčovi musí sadnúť klub a opačne. V Poprade sa mu v príprave hralo dobre, ale v lige nemohol prelomiť smolu. ,,Možno aj narodenie dcéry, keď som viac myslel na manželku a dieťa, mi spôsobilo problémy. Každý deň som cestoval domov." Po nútenom odchode zo Zvolena cítil menšiu krivdu, napriek tomu sa vrátil. ,,Trochu ma to mrzelo. Mal som obavy, že v Trenčíne sa to zle skončí. Dopadlo to dobre, ale teraz som tu, rešpektujem to a už nejdem nič meniť."

O konci kariéry Majeský zatiaľ nerozmýšľa, ale vie, že na záver bude hrať vo Zvolene alebo v B. Bystrici.