Vysokoškolský učiteľ práva Ján Cuper (vľavo) bol dlhoročným poslancom HZDS. Na snímke je ako právny zástupca bývalého šéfa SIS Ivana Lexu. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Minister spravodlivosti Štefan Harabin, ktorého predseda HZDS Vladimír Mečiar navrhuje za kandidáta na ústavného sudcu, dostal od ústavnoprávneho výboru výnimku.
Výbor si Harabina nevypočuje vo štvrtok ako všetkých ostatných kandidátov, ale už dnes. Dôvodom je Harabinova cesta do arménskeho Jerevanu na konferenciu ministrov spravodlivosti členských štátov Rady Európy.
"Chceli sme zachovať rovnosť príležitostí, a preto sme stretnutie s pánom Harabinom presunuli," povedal predseda výboru Mojmír Mamojka (Smer).
Harabin včera odmietol pre SME uviesť, kedy o svojej kandidatúre na ústavného sudcu s Mečiarom hovoril. "Nebudeme sa k tomu vyjadrovať, pretože je to súkromná záležitosť pána Harabina ako sudcu," tlmočil ministrov názor jeho hovorca Michal Jurči. Minister nekomentoval ani to, či si je istý politickou podporou v parlamente. Kto ho prípadne vo funkcii ministra nahradí, nepovedal. Na otázku, ako bude zabezpečená kontinuita na ministerstve, odpovedal: "Každý človek je nahraditeľný."
K Harabinovej kandidatúre na post sudcu Ústavného súdu sa prezident Ivan Gašparovič zatiaľ nechce vyjadrovať. Hovorí, že najskôr musí rozhodnúť parlament a až potom príde na rad on. Podľa informácií SME ho však tento Mečiarov návrh prekvapil. Profesionálne výhrady však k Harabinovi nemá.
Harabin je historicky prvým ministrom spravodlivosti, ktorý bol navrhnutý za kandidáta na ústavného sudcu. Ak ho parlament za kandidáta vyberie, nemusí sa ministerskej funkcie vzdať hneď. Zaniká mu zložením sľubu ústavného sudcu. Po prípadnom vymenovaní Harabina za sudcu Ústavného súdu by teda mal prezident vymenovať nového ministra, alebo poveriť riadením rezortu spravodlivosti iného člena vlády.
Sudcov Ústavného súdu vyberá prezident z dvojnásobného počtu návrhov schválených poslancami parlamentu.
Ústavný sudca by mal byť aj morálne dôveryhodný
Pre Ústavný súd by bolo najvhodnejšie, ak by sa jeho sudcami stali ľudia s praktickými skúsenosťami. Rovnako je samozrejmosťou ich morálna dôveryhodnosť a preukázaná schopnosť odolávať politickým tlakom.
Podľa ústavného právnika Radoslava Procházku však nie všetci navrhnutí kandidáti spomínané podmienky spĺňajú. Odmietol upresniť, koho má na mysli. Naopak, Ústavný súd sa podľa neho oslabí, ak sa v jeho radoch znova neobjavia súčasní sudcovia Lajos Mészáros a Alexander Bröstl.
Ústavným sudcom však chce byť aj exposlanec HZDS Ján Cuper, minister spravodlivosti Štefan Harabin, bývalý sudca Tibor Šafárik či bývalý sudca Najvyššieho súdu a exposlanec za HZDS Peter Brňák. Medzi navrhnutými sú aj bývalý ústavný sudca a exposlanec za ANO Ján Drgonec a ústavní právnici Peter Kresák, Ladislav Orosz, ako aj časť súčasných ústavných sudcov.
Podľa bývalého ústavného právnika advokáta Ernesta Valka si politici až teraz začínajú uvedomovať význam Ústavného súdu. "Len je otázne, či nie je neskoro." Upozornil, že Ústavný súd môže svojimi rozhodnutiami zmeniť smerovanie krajiny. Najmä pri posudzovaní ústavnosti niektorých zákonov, napríklad takých, ktoré súvisia s reformami.
Valko hovorí, že si treba počkať na výber parlamentu a prezidenta. Od toho bude závisieť, či bude Ústavný súd aspoň trochu vyvážený. Podľa neho predchádzajúce dva súdy boli relatívne vyvážené.
Podobná situácia, ako hrozí Ústavnému súdu, môže zhruba o rok vzniknúť aj v Súdnej rade. Jej členom sa totiž skončí funkčné obdobie. O časti rady rozhoduje parlament, prezident aj vláda.
Aj keby boli za ústavných sudcov vybraní kandidáti blízki koalícii, podľa Procházku sa tým smerovanie Ústavného súdu výrazne nezmení. Niektoré nominácie však podľa neho naznačujú, ako keby ich navrhovatelia celkom nechápali poslanie a význam Ústavného súdu. "Iní ho zase chápu veľmi dobre, ale majú iné predstavy o činnosti súdu," dodal.
Právnická fakulta dosiaľ nezdôvodnila, prečo má byť sudcom Cuper
BRATISLAVA - Dôvody, prečo Právnická fakulta Univerzity Komenského navrhla za kandidáta na ústavného sudcu Jána Cupera, sú stále neznáme. Denník SME sa pokúšal dva dni spojiť s vedením fakulty. Dekan Marián Vrabko, ktorý je podľa informácií z fakulty jediný oprávnený sa na túto tému vyjadrovať, nebol dva dni zastihnuteľný. Mal vraj rokovania mimo budovy.
K dôvodom Cuperovho výberu sa dekan fakulty odmietol vyjadriť už minulý týždeň pre televíziu Markíza, ktorá ako prvá informovala o nominácii. Vrabko to považuje za vec školy a odvolal sa na autonómiu akademickej pôdy. Neuviedol ani to, kto exposlanca za HZDS, ktorý minulý rok havaroval pod vplyvom alkoholu, navrhol.
Národná rada pôvodne informovala, že Cupera navrhla Univerzita Komenského. Rektor univerzity František Gahér sa od tohto tvrdenia dištancuje. Zdôraznil, že on, vedenie univerzity, kolégium rektora ani vedecká rada neboli v tejto súvislosti nikým oslovení a žiadny takýto návrh ani nedali. (vev)