Po voľbách sa očakávalo, že zmeny budú rozsiahlejšie, a koruna sa preto oslabila. "Menší rozsah zmien oproti tomu, čo chcela vláda robiť, je z hľadiska finančných trhov priaznivejší," povedal analytik Tatrabanky Róbert Prega.

Analytici oceňujú najmä to, že vláda sa prihlásila k stratégii svojej predchodkyne, aby Slovensko prijalo euro v roku 2009. "Euro nás zachránilo pred rýchlymi a rozsiahlymi experimentmi," hovorí Viliam Pätoprstý, analytik UniBanky. Zmeny, ktoré vláda urobila, majú podľa neho viac politický ako ekonomický význam. Platí to najmä o zásahoch do daňového systému, financovaní zdravotníctva a raste minimálnej mzdy.

Pozitívne podľa analytika VÚB Martina Lenka možno hodnotiť, že zatiaľ - s výnimkou zníženej sadzby DPH na lieky - nedošlo k príliš výrazným zásahom do daňového systému. "Dobré je aj to, že vláda sa zatiaľ priamo nevyjadrila k uplatneniu nesystémových pravidiel na zdaňovanie podnikov s dominantným postavením na trhu a spoločností vo finančnom sektore, ktoré proklamovala," povedal. Očakávaný silný hospodársky rast by podľa neho mal zmierniť aj negatívne dosahy predstavených zmien v daňovej oblasti a v zdravotníctve na štátny rozpočet.

Ekonóm Pavol Kárász zo SAV vidí prínos vlády aj v oblasti energetiky. "Aj vďaka rokovaniam s energetickými firmami vzrástli napríklad ceny plynu miernejšie ako po minulé roky," povedal. Ocenil aj postupné znižovanie odpočítateľnej položky pre lepšie zarábajúcich a nižšiu DPH na lieky. "Finančná obsluha zdravotníctva sa znížením DPH na lieky stáva lacnejšou. Ušetrené peniaze sa dajú využiť napríklad pri zvyšovaní miezd v rezorte."

Keď vláda zrušila poplatky v zdravotníctve, podľa Pregu zvýšila riziko, že sa bude v rezorte neefektívne hospodáriť. Hrozí tiež zadlžovanie zdravotníctva, či už skryté, alebo otvorené, povedal.

(ik)