KĽDR budovala civilný jadrový program v spolupráci so Sovietskym zväzom a s Čínou od 50. rokov 20. storočia. V polovici 60. rokov sa začala usilovať o jadrové zbrane, Moskva aj Peking jej však odmietli pri tejto činnosti asistovať. V decembri 1985 sa Severná Kórea pripojila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT), ale v januári 2003 od nej odstúpila. Plutónium potrebné na výrobu jadrovej zbrane sa snaží vyrábať zrejme už od polovice 80. rokov.
Eskalácia napätia
KĽDR sa v zmluve s USA z roku 1994 zaviazala zmraziť svoj jadrový program. V nasledujúcich rokoch sa stále vyhrážala jeho obnovením a bola podozrivá z tajného vývoja jadrových zbraní. Na prelome rokov 2002 a 2003 KĽDR odstúpila od spomínanej zmluvy, obnovila prevádzku v Jongbjone a vypovedala z krajiny pozorovateľov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Vo februári 2005 Pchjongjang po prvý raz oficiálne oznámil, že má jadrové zbrane.
Počet jadrových bômb
Nie je jasný. Odhady odborníkov na jadrové zbrojenie hovoria o 4 alebo 6 atómových bombách, nevylučujú, že ich môže byť až 13. Predpokladá sa, že do roku 2008 by mohla KĽDR zvýšiť svoje zásoby plutónia natoľko, že by vyrobila ďalším 8 až 17 bômb.
Diplomatické rokovania
KĽDR striedavo ustupuje a vyhráža sa. Za ústupky požaduje energetickú a potravinovú pomoc a zmiernenie sankcií, ktoré na ňu uvalili USA. Najprv KĽDR vyjednávala iba s USA, v októbri 1994 s nimi podpísala dohodu o zmrazení jadrového programu. V auguste 2003 KĽDR pristúpila na šesťstranné rokovanie s Južnou Kóreou, USA, Čínou, Japonskom a Ruskom. Pokrok zaznamenalo až štvrté kolo rokovaní v lete 2005, na ktorom sa KĽDR zaviazala zastaviť jadrový program. Piate kolo sa v novembri 2005 skončilo bez úspechu, keď KĽDR trvala na pozastavení, a nie opustení jadrového programu.
