Školy nemajú peniaze, aby stavali nové ubytovne. Vlani ponúkali internáty vyše 50-tisíc miest, ale ubytovanie nedostalo vyše 14-tisíc študentov. Tento rok bude situácia zrejme ešte horšia. Vysoké školy prijali asi o 20-tisíc denných i externých študentov viac ako minulý rok.

Predseda Študentskej rady vysokých škôl Jaroslav Juriga hovorí, že najhoršia situácia je v Bratislave, Banskej Bystrici a Trnave. V študentskom domove Ľudovíta Štúra v Bratislave nedostalo ubytovanie 1500 študentov. V Trenčíne zo 770 žiadostí na ubytovane kladne odpovedali iba 246 študentom.

V najbližších rokoch sa problém podľa riaditeľa internátov Ľ. Štúra Róberta Gulu bude zhoršovať. "Na jednej strane je obrovský dopyt a na druhej strane sme tlačení normami," hovorí. Hygienické predpisy zakazujú používať v izbách prístelky.

Predpisy Európskej únie určujú minimálnu metráž pre každého študenta. "My to už teraz nespĺňame a ak sa pristúpi z 10 na 12 štvorcových metrov na jedného študenta, bude to problém," hovorí Gula. Normy únie by mali platiť o dva-tri roky.

Kšeftovanie a bývanie načierno je sprievodným javom nedostatku ubytovacích kapacít. "Kšeftovanie je o morálnej vyspelosti študentov, ktorí chcú zarábať na študentovi v núdzi," myslí si Juriga. Gula nevie o tom, že by sa v internátoch Ľ. Štúra kupčilo s izbami. "Študent, ktorý dostane ubytovanie z fakulty, si ho musí najskôr zaplatiť a až potom bude ubytovaný, čím sme nastavili pravidlá tak, aby nedochádzalo k špekuláciám."

Rovnaký problém je podľa Jurigu aj pri niektorých privátoch. Súkromníci za ubytovanie študenta v Bratislave pýtajú aj 8000 korún za izbu. Cena internátu sa pohybuje do 1500 korún. Ministerstvo školstva prispieva na ubytovanie jedného študenta v domove 100 až 250 korunami. Výška príspevku závisí od stavu internátov.

Juriga si myslí, že príspevok majú dostávať všetci študenti, ktorí bývajú mimo domova a spĺňajú prospechové a sociálne kritériá. "Je len na študentovi, či si vyberie privát, alebo sa chce ubytovať v internáte." (mip)