.
Peniaze z eurofondov sa však nemusia za sedem rokov vyčerpať. Niektoré rezorty totiž z európskych peňazí, vyčlenených na roky 2004 až 2006, použili len zlomok. Podľa správy Národného kontrolného úradu napríklad pri programe Interreg IIIA., zameraného na rozvoj regiónov, sa za prvý rok vyčerpalo len deväť miliónov korún. „To je len 0,5 percenta zo schválených európskych zdrojov a 1,6 percenta štátnych peňazí,“ píše sa v správe. Za rok sa tiež vyčerpalo len deväť percent europeňazí určených na operačný program podpory zamestnanosti. Ten sa už končí tento rok.
Nevyčerpali dosť
Podľa Petra Kundera z Aliancie fair play je nízke využitie eurofondov spôsobené zle nadstaveným manažmentom zo strany ministerstiev, ale aj malým množstvom zmysluplných projektov. „Na nedostatok kvalitných projektov nás už viackrát upozorňovala Európska komisia.“ Jedným zo slabých miest je podľa zistení kontrolného úradu aj rozvoj regiónov. Podľa Kundera však musia prácu zlepšiť aj rezorty, ktoré eurá prideľujú. „Nestačí len, že vydajú podmienky, za ktorých sa dá grant získať. Musia aktívne komunikovať s prijímateľmi, teda s tretím sektorom, obcami či firmami.“ Rezorty tiež podľa Kundera doteraz nemali správne rozložených pracovníkov na jednotlivé úlohy pri spracovávaní a posudzovaní projektov.
Počiatka obišli
Vláda však má už jasno, ako prerozdelí miliardy eur v najbližších rokoch. Nový operačný program Informatizácia spoločnosti, na ktorý sa vyčlenilo 993 miliónov eur, bude riadiť Úrad vlády a spravovať podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič. Eurá na podporu informatizácie, ktorá predtým patrila rezortu dopravy, však chcel riadiť aj minister financií Ján Počiatek.
„O prioritách operačných programov je zatiaľ predčasné hovoriť, treba ich ešte podrobne pripraviť. Vidím však prioritu uvedeného programu v kvalitnom fungovaní eGovernmentu tak vnútri, ako aj navonok pre občanov, a to bez predražovania,“ povedal pre agentúru SITA Čaplovič.
Priveľa programov
Podľa bývalého podpredsedu vlády Pála Csákyho Úrad vlády momentálne takéto kapacity nemá. „Obávam sa, že členovia vlády si neuvedomili, že vytvorenie nového operačného programu znamená vytvorenie nových riadiacich štruktúr, ktoré musia prejsť medzinárodným auditom, povedal Csáky. Podľa neho získanie tohto auditu trvá minimálne štyri až päť mesiacov, čo ohrozuje reálne čerpanie peňazí z eurofondov v roku 2007. Csáky vidí problém aj v možnom konflikte s kompetenčným zákonom, podľa ktorého patrí informatika pod ministerstvo dopravy. Podľa Csákyho sa pre zmeny zákon zrejme nevyhne novelizácii. „Myslím si, že z hľadiska počtu je tých operačných programov veľa. Nie som si istý, či je to premyslené z odborného hľadiska. Skôr tam vidím politický zámer, aby sa to delilo medzi politické strany, čo považujem za nešťastné,“ povedal Csáky.
Niektoré ciele operačných programov
Zdravotníctvo - Nemocnice, ústavy či neziskové organizácie budú môcť žiadať o dotovanie vybavenia a infraštruktúry na zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Materiál vlády predpokladá, že financovanie budovania kapacít v zdravotníctve si vyžiada väčšiu spoluúčasť štátu v porovnaní s ostatnými operačnými programami. Podpora by mala byť smerovaná aj do informatizácie zdravotníctva. Cieľom je aj zlepšenie efektívnosti služieb zdravotných poisťovní, napríklad ich nákupnej politiky.
Informatizácia - Bližšie informácie neboli k dispozícii. Medzi priority vlády však patrí budovanie systému elektronickej komunikácie občanov s úradmi a zlepšovanie dostupnosti širokopásmového internetu vrátane zlepšovania počítačovej gramotnosti.
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast - Cieľom je podpora malých a stredných podnikateľov, dotácie inovatívnych snáh podnikov, podpora výmeny poznatkov medzi firmami, vedcami a univerzitami. Financovanie technologicky progresívnych a inovatívnych firiem. Podpora hospodárskeho rastu by mala spočívať v dotovaní projektov zameraných na „energetickú efektívnosť na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike“.
Regióny - Projekty majú byť zamerané na rekonštrukciu materských, základných a stredných škôl, budovanie zariadení sociálnych a sociálno-právnych služieb. Projekty sa môžu týkať napríklad aj modernizácie miestnej infraštruktúry, zdravotníckych budov či vybavenia nekomerčných záchranných služieb.
Životné prostredie - Podpora budovania či modernizácie čistiarní odpadových vôd, obnoviteľných zdrojov energie, kontrola stavu povrchových a podzemných vôd. Medzi priority vlády patrí aj podpora separovaného zberu a zefektívnenie recyklácie odpadov. Má sa podporovať aj záchrana ohrozených rastlín a zvierat.
Doprava - Prioritu dostane modernizácia železničných tratí a výstavba diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy. Medzi prioritami je napríklad aj riadenie dopravy na bratislavskom letisku.
Výskum, vývoj a inovácie - Budovanie a modernizácia infraštruktúry vysokých škôl a vedeckých pracovísk. Podpora výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji. Patrí sem aj budovanie tzv. centier excelentnosti napríklad v rámci Slovenskej akadémie vied.
Zamestnanosť a sociálna inklúzia (vylúčenie) - Podpora programov zameraných na zvyšovanie zamestnanosti, podpora sociálnych služieb. Zelenú majú projekty, ktoré riešia zlepšovanie rovnosti šancí, najmä pri začleňovaní rómskej komunity. Program je však celkovo zameraný na integráciu sociálne znevýhodnených do spoločnosti.
Vzdelávanie - Základným cieľom stratégie je premena tradičnej školy na modernú. To znamená napríklad podporovanie projektov zameraných na informatizáciu učebných postupov. Využívanie interaktívnych učebných pomôcok, ako je učivo umiestnené na CD.
Bratislavský kraj - Obnova s rozvoj školskej infraštruktúry, revitalizácia sídlisk, parkov a podobne. Prioritou je aj modernizácia ciest I. až III. triedy.
Technická pomoc - Peniaze sa využívajú na administratívnu obsluhu a odborné posudzovanie projektov a prideľovanie eurofondov.
(lh)
Autor: of, lh
