Predstavenie Susanne Linke s názvom Akut.
FOTO – ABP
Susanne Linke a Ursa Dietricha.
Tí ukončili trojdňové podujatie venované tanečníkovi Rudolfovi Labanovi (1879 - 1958). K desiatemu výročiu festivalu Bratislava v pohybe ho zorganizovala rovnako nazvaná asociácia. Vďaka sólam Akut a Chronisch mali diváci možnosť sledovať odtlačky Labanových výskumov a teórií. A tiež - vidieť dva symboly nemeckého tanca. Susanne Linke patrí s Pinou Bausch k priekopníčkam tanečného divadla a Urs Dietrich je šéf Tanečného divadla v Brémach.
Génius, manipulátor, vizionár, muž bez plánu, ale s úmyslom. Pre niektorých podvodník. Alebo: pravdivý vizionár, pre ktorého bol život jedna dlhá improvizácia. Sám seba opísal ako salamandru - oči na obe strany, rýchly, stále napredujúci. Aj takéto charakteristiky odzneli od piatka do nedele na pôde VŠMU. Tam sa všetko - konferencie, workšopy, prednášky, štúdia choreografického procesu - koncentrovalo na meno Rudolf Laban.
I keď sa narodil v Bratislave, mnohí zo slovenských účastníkov si povzdychli nad iróniou, že jeho meno je tu neznáme. Ani na tanečných školách sa jeho výskum, ktorý sa nevenuje len fyzickej, ale aj psychickej stránke, nevyučuje. Pritom Laban založil údajne 25 škôl „pohybových laboratórií“, napríklad v Chorvátsku majú osemročnú Labanovu školu. Pravda je taká, že tí, ktorí sa venujú súčasnému tancu, sa mu len ťažko mohli vyhnúť - nasmeroval vývoj iných techník.
Laban žil v rôznych európskych krajinách, študoval architektúru v Paríži, potom sa presťahoval do Nemecka. O jeho postoji k nacizmu existujú nejasnosti, isté je, že v Goebbelsovej milosti nebol a v roku 1937 utiekol do Anglicka a jeho nasledovníci tiež museli opustiť krajinu.
To, čo robil Laban v tanci na začiatku 20. storočia, bolo podobne prelomové ako Freudova psychoanalýza. Tanečníkov odrazu ktosi vyzýval na slobodu, na to, aby sa nedrilovali tradičné kroky, neprirodzené postoje, nenapodobňovali cudzie výrazy a neobliekali sa do bohato zdobených kostýmov. Naopak, žiadal, aby sa nebáli pocitov, aby vnímali prúd energie v tele, váhu, priestor, čas, úsilie.
Veril, že tanec je pre všetkých. Nepracoval len s tanečníkmi, sledoval obyčajných ľudí - netanečníkov, skúmal ich správanie a pohyb pri práci, vymýšľal pre nich choreografie. V tomto duchu pokračujú aj jeho nasledovníci a nasledovníčky, medzi nimi aj psychoterapeuti či antropológovia. Aj preto na VŠMU odznela aj takmer politická prednáška izraelskej sociálnej antropologičky, ktorá skúmala pohyb izraelských a palestínskych vojakov na území Gazy a Západného brehu.
