Youissef Moughfire (vľavo) je s troma gólmi po Takáčovi druhý najlepší strelec Senca. FOTO - ARCHÍV TASR |
Takú pokojnú trénerskú výmenu ešte slovenský futbal nezažil. V Senci na sklonku babieho leta Jozef Valovič hlasom bez emócií oznámil, že čoskoro skončí. Nie je pod žiadnym tlakom, možno s výnimkou vlastnej kolísavo tenznej nátury. Jeho mužstvo vyhralo prvýkrát v histórii nad favorizovaným Slovanom (2:0) , senecký nováčik je v tabuľke na peknom šiestom mieste, čo by po 22. kole znamenalo postup do strategickej osmičky. Nehrozí netrpezlivosť majiteľa, sponzorov ani divákov. Napokon, Valovič je sám spolumajiteľom, ktorý do futbalu vložil nemalé vlastné peniaze.
"Cítim vyčerpanosť z denného kolobehu, ktorý u mňa trvá už dva a pol roka. Sme vidiecky klub s nižším rozpočtom, na jednej hlave spočíva množstvo vecí. Po dvoch-troch kolách prejdem na pozíciu generálneho manažéra alebo viceprezidenta klubu. Nového trénera ešte vytypovaného nemám", povedal pre SME J. Valovič.
Na 54-ročnom dlhoročnom trénerskom súpútnikovi Dušana Galisa je popri trénerskej vyťaženosti badať aj všeobecnú rozčarovanosť z neutešeného postavenia slovenského futbalu. Po postupe do najvyššej súťaže očakával dynamickejší záujem sponzorov, sklamaný je aj návštevnosťou. "Myslel som, že na Slovan budeme mať vypredané," poznamenal smutne J. Valovič, ktorý zároveň odmietol pesimistické prognózy, že nepostup do osmičky by znamenal pre jeho klub koniec sveta.
Po umlátenom zápase Senec - Slovan (2:0) so šťastným koncom pre domácich si s o 15 rokov starším menovcom Jankechom zo Slovana v idylickej atmosfére povymieňali komplimenty. O tom, ako je na tíme kolegu jasne čitateľná koncepčná premyslená robota. Obaja mali pravdu, no obaja si tiež veľmi dobre pamätajú, že Slovan i slovenský futbal v roku 2006 je, žiaľ, na inej úrovni ako v roku 1988. Vtedy trénovali v Slovane spolu.
VOJTECH JURKOVIČ