Premiér Rober Fico (na snímke) nariadil rezortom viac šetriť. Uskromniť sa musia aj tie, na ktorých by vláda podľa ekonómov šetriť nemala. Napríklad školstvo, zdravotníctvo alebo doprava.
FOTO – ČTK
BRATISLAVA - V štátnom rozpočte nie sú peniaze na pokrytie všetkých vládnych priorít v budúcom roku. Povedal SME zdroj blízky vláde. Pred dvoma týždňami premiér Rober Fico po koaličnej rade vyhlásil, že vláda potrebuje na priority v zdravotníctve, školstve a poľnohospodárstve približne 20 miliárd korún nad rámec toho, čo už rezorty dostali. Toľko peňazí v štátnej kase navyše nie je.
Len desať miliárd
Podľa informácií SME môže minister financií Ján Počiatek s vypätím všetkých síl „naškrabať“ na priority nanajvýš desať miliárd korún. Ak by chcel Fico dodržať, čo povedal, musel by buď zvýšiť rozpočtový deficit, alebo zobrať peniaze iným rezortom.
Premiér pritom už niekoľkokrát jasne vyhlásil, že schodok verejných financií by mal na budúci rok klesnúť na tri percentá HDP, teda zhruba 53 miliárd korún, aj s nákladmi na dôchodkovú reformu. Tento rok by to malo byť viac ako 55 miliárd. Ak chce Fico naozaj zaviesť euro v roku 2009, ako sa už niekoľkokrát vyjadril, nemôže podľa exministra financií Ivana Mikloša splniť všetko, čo sľúbil. „Buď nebudú naplnené všetky sľuby, alebo nebude zavedené euro,“ povedal Mikloš. Ministerstvo financií na informácie SME reagovať nechcelo. „Momentálne pripravujeme návrh štátneho rozpočtu, ktorý na budúci týždeň predložíme vláde,“ povedal hovorca Miroslav Šmál.
Peniaze na priority chce Počiatek získať predovšetkým úsporami v rezortoch. Týmto spôsobom by malo byť k dispozícii približne sedem miliárd korún. Sú to zhruba dve percentá výdavkov z budúcoročného rozpočtu a je to oveľa menej, ako hovoril premiér. Ten po koaličnej rade sľuboval 15- až 20-percentné úspory vo výdavkoch. „Vývoj potvrdzuje nepripravenosť vlády, lebo napĺňať sľuby z rozpočtových úspor je ilúzia,“ povedal Mikloš.
Šetria ako Schmögnerová
Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth si myslí, že plošné šetrenie nie je správne. Peniaze sa totiž vezmú aj všetkým rezortom, teda aj tým, ktoré ich najviac potrebujú, napríklad školstvu, doprave či zdravotníctvu. „Takýmto spôsobom sa usilovala sporiť aj exministerka Schmögnerová a Slovensko s tým nemalo dobré skúsenosti,“ povedal Tóth.
Potreby rezortov sa pri plošných škrtoch neznížia, iba presunú. „V skutočnosti sa nešetrí, výdavky sa len posúvajú do budúcnosti,“ povedal ekonóm.
Ministerstvá ešte nevedia, kde budú šetriť. Viaceré z nich naznačili, že to zasiahne aj kapitálové výdavky, čiže investície. „Môže to postihnúť aj kvalitné investičné projekty, čo nie je správne,“ povedal Tóth.
Myslí si, že vláda by mala „šetriť modernejšie“. Znamená to, že by mala hľadať dlhodobé úspory v menej perspektívnych sektoroch, ako je napríklad poľnohospodárstvo, ktoré len minimálne prispieva k rastu hrubého domáceho produktu a životnej úrovne.
„Ak to vláda myslí so znalostnou ekonomikou vážne, v školstve by šetriť nemala,“ povedal Tóth. Medzi priority vlády však patrí práve poľnohospodárstvo a vláda chce dorovnať subvencie na úroveň 70 percent priemeru únie.
Ďalšie peniaze na priority popri plošných úsporách má ministerstvo financií v rezerve vlády. V nej sú tri miliardy korún.
Približne jednu miliardu korún získa z dodatočných príjmov z daní, ktoré pre vysoký rast ekonomiky prinášajú do štátneho rozpočtu viac peňazí, ako sa plánovalo.
