stiach je cukornatosť zhruba 18 až 19 stupňov,“ povedala výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku Jaroslava Pátková. V bežných ročníkoch je to len okolo 17 stupňov.

Navyše sa vo viniči zachovala aj kyselina vínna a jablčná, ktoré dodávajú vínu sviežosť a plnosť pri premene cukru na alkohol. „Ak sa totiž tieto kyseliny odbúrajú, tak ostane víno prázdne, taká cukrová voda,“ vysvetlila Pátková. Dodala, že vďaka zachovaniu kyselín vo viniči bude tohtoročné víno „harmonické a iskrivé“.

V priebehu roka bolo dôležité aj to, že úrodu nepostihli choroby, napríklad múčnatka. Ochrana vinohradov je na Slovensku podľa Pátkovej na vysokej úrovni. Je však dôležité odhadnúť ten správny termín na postreky proti chorobám. „Tí, ktorí to stihli, majú krásnu úrodu,“ hovorí Pátková.

Problémom pre slovenských vinárov je silná konkurencia z krajín Európskej únie. Výrobu vín totiž niektoré krajiny dotujú viac ako Slovensko, čo sa u nás prejavilo najmä poklesom produkcie stolových vín. Dôsledkom toho je, že za posledné tri roky poklesla výroba vína takmer o tretinu na 300-tisíc hektolitrov. Zároveň sa zmenšila aj plocha, na ktorej sa rodí vinič. Z 19-tisíc hektárov v roku 1999 je to dnes len asi polovica. Vinič by sa však mohol na Slovensku pestovať asi na 22-tisíc hektároch, ktoré vinársky zväz registruje.

Aj napriek tomu, že na Slovensku výroba vína klesá, jeho spo­treba mierne rastie. Od roku 2004 však rastie vývoz slovenských vín do zahraničia. Súvisí to s ich zlepšujúcou sa kvalitou. Tento rok by sa mal vývoz vín oproti roku 2004 zdvojnásobiť na asi 120-tisíc hektolitrov. Dopyt po víne vyrovnáva jeho dovoz z krajín únie, ako sú Taliansko, Španielsko, Maďarsko či Česko. Vinársky zväz odhaduje, že dovoz vzrastie tento rok oproti vlaňaj­šku zo 183- na asi 300-tisíc hektolitrov.

Na rozdiel od Slovenska, svetová produkcia vín mierne rastie. Celkovo sa v roku 2004 vo svete vyrobilo takmer 300 miliónov hektolitrov, z toho asi 70 percent v Európe a 16 v Amerike.