Harabin bol od začiatku v roku 2001 zásadne proti projektu, ktorý mal podľa odhadov ušetriť sudcom 80 percent administratívnej práce a významne prispieť k zníženiu korupcie na súdoch. Spisy sudcom napríklad náhodne prideľujú počítače.

Nedávno si Harabin vyžiadal na kontrolu elektronickú databázu rozvrhu práce zo súdu vo Veľkom Krtíši, z Okresného aj Krajského súdu v Žiline, z krajského súdu v Banskej Bystrici, Okresného súdu v Bratislave 3, ale aj z Najvyššieho súdu. SME to potvrdil predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Ľudovít Bradáč.

Kontrolu označil za účelovú a myslí si, že je zameraná na predsedov súdov, ktorí podporovali projekt Súdny manažment. Ministerstvo nekontroluje Okresný súd v Banskej Bystrici, kde Súdny manažment zaviedli ako prví.

„Hľadanie chýb práve na týchto súdoch napovedá, že kontrolami sledujú nejaký účel. Budú porovnávať, či súhlasí elektronická databáza s výsledným rozvrhom práce, teda či niekto zasahoval do počítačom pridelených prípadov sudcom,“ hovorí Bradáč. „Predpoklad, že práve na týchto súdoch niečo nájdu, je absurdný, aj keď nejaká chybička sa vždy môže nájsť. Navyše je otázne, do akej miery môže ministerstvo takto kontrolovať Najvyšší súd.“

Hovorca ministerstva Michal Jurči tieto obvinenia odmieta. „Ide o nezmyselné tvrdenie.“ Hovorí, že predseda Okresného súdu Bratislava 3 je úplne nový človek, takže Bradáčove argumenty neobstoja.

Rezort podľa neho začal súdy kontrolovať aj na základe výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa uskutočnila ešte za bývalého vedenia ministerstva.

Ešte ako predseda Najvyššieho súdu Harabin odmietal s projektom Súdny manažment začať. Sudkyňu Janu Dubovcovú, ktorá šéfovala skúšobnému projektu, sa pokúsil odvolať z miesta predsedníčky Okresného súdu v Banskej Bystrici. Žiadosť odôvodňoval Dubovcovej antikorupčnou anketou, po ktorej ju obvinil zo znižovania vážnosti sudcovského stavu. Anonymná anketa, ktorá sa neskôr rozšírila aj na ďalšie súdy, ukázala, že korupcia v slovenskej justícii je reálnym problémom.