Britská atlétka Paula Radcliffová, najrýchlejšia maratónkyňa sveta, sa tiež prikláňa k sprísneniu trestov za doping. FOTO - REUTERS
LAUSANNE, BRATISLAVA - Atletika sa poslednými dopingovými škandálmi svojich hviezd, zvlášť amerického šprintéra Justina Gatlina, dostala na čelo zoznamu hriešnych športov. "Kto skutočne musí vykročiť správnym smerom, je Medzinárodná atletická federácia," rázne vyhlásil antidopingový expert Bengts Saltin pred pár dňami v rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung.
Nevyhnutnosť: testovanie krvi
Podľa neho stojí kráľovná športov pred podobným problémom ako cyklistika a lyžovanie v deväťdesiatych rokoch. Myslí si, že aj v atletike by mali začať testovať krv. Až dvadsiatim trom účastníkom tohtoročného európskeho šampionátu v Göteborgu zistili zvýšenú hladinu hemoglobínu, ktorá môže (ale nemusí) signalizovať tzv. krvný doping. V lyžovaní či v cyklistike by všetkým nariadili "zdravotnú" prestávku a na štart by ich pustili až po dvoch týždňoch.
O možnosti zavedenia štatútu "štartu nespôsobilého športovca" bola reč aj na včera skončenom trojdňovom sympóziu o boji s dopingom, ktorý v Lausanne zorganizovala svetová atletická federácia. Jej šéfovia sa v úvode pochválili, že kým v roku 2003 do boja s dopingom investovali 1,540 milióna dolárov, tento rok už o vyše milión viac (2,6 mil.). Kľúčová je však jeho efektívnosť. Práve tá bola ústrednou témou debaty v štyristočlennom auditóriu.
Potreba anonymných informátorov
Nemecká agentúra DPA zostručnila východiská do niekoľkých bodov: zriadenie atletických pasov, horúcej linky pre anonymných informátorov, skrátenie obdobia medzi analýzami A a B vzorky, sprísnenie trestov. To posledné podporili aj delegáti z radov atlétov. Dvojročný trest za prvé previnenie ako nedostatočný hodnotí napríklad svetová rekordérka v maratóne Britka Paula Radcliffová i bývalá svetová šampiónka na 200 m Bahamčanka Debbie Fergussonová. Exšampión na 400 m prek. Francúz Stéphane Diagana navrhuje rozšíriť paletu trestov o finančnú pokutu.
Atletika už svojho času mala namiesto dvojročného až štvorročný trest. Osvojilo si ho však minimum ďalších odvetví, a tak v roku 1997 vrátila jeho výšku na pôvodnú úroveň. Podpredseda IAAF Arne Ljungvist, ako povedal, nemá problém navrhnúť opätovne štvorročný trest na budúcoročnom kongrese, ale od Svetovej antidopingovej agentúry žiada garanciu, že ho zavedú všetky olympijské športy, a to pod podmienkou vylúčenia z programu olympijských hier.
Zrejme skôr ako na sprísnení trestov sa športový svet zjednotí na zavedení "zdravotných pasov" špičkových športovcov. Ich obsahom by mali steroidné a krvné profily majiteľov zostavené na základe výsledkov testov minulých (v databázach laboratórií) aj budúcich.
Pár zrniek proteázy stačí
Ich potrebu naznačuje aj nárast počtu dopingových vzoriek, najmä cyklistických, v ktorých sa nenašla nijaká stopa po erytropoetíne, ani po tom, ktorý produkuje vlastný organizmus. Podľa nedeľňajšieho vydania švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung, zrejme ide o dôsledok úmyselného znehodnocovania močových vzoriek proteázou, ktorú obsahujú aj pracie prášky. Skrátka, športovec močí cez prsty, ktoré predtým strčil do vrecka, kde si ukryl malé množstvo prášku. Aj pár zrniek vraj stačí na to, aby zo vzorky zmizli stopy EPO.
Podľa šéfa montrealského laboratória Christiana Ayotta, riziko znehodnotenia zvyšuje aj priveľký odstup medzi analýzami A a B vzorky. Pravdepodobne narážal na posledné prípady rozdielnych výsledkov. Jeden z nich zachránil od usvedčenia americkú šprintérku Marion Jonesovú.