Posledná tragédia
V pondelok vstúpil do jednotky v pensylvánskej škole mierumilovných amišov po zuby ozbrojený Charles Carl Roberts (32), vodič mliekarenskej cisterny. Bol pripravený, mal 600 nábojov, tri pušky, dva paralyzátory, nože, pásky na spútanie rúk. Chlapcov poslal preč, dievčatá zviazal. Potom do nich strieľal - päť dievčat je mŕtvych, päť je vo vážnom stave. Zbraň napokon obrátil proti sebe.
Podobne ako pred týždňom v coloradskom Bailey, kde 53-ročný bezdomovec držal ako rukojemníčky dievčatá, sa zastrelil. Oba skutky sa stali tesne za sebou. Motívy útočníkov sú nejasné, Robertsa poznali ako slušného človeka, v posledných dňoch sa vraj správal zvláštne. Zanechal zmätené odkazy rodine, kde spomína krivdu spred 20 rokov. Nebol amiš, pochádzal z vedľajšej dediny. Sexuálny motív sa vylúčiť nedá, rovnako ako u bezdomovca v Colorade. Robertsa napokon mohli inšpirovať skutky v Colorade.
Kritický je začiatok a koniec školského roka
V piatok sa strieľalo v škole v Cazenovii vo Wisconsine, v tom istom štáte odhalili plán troch študentov, ktorí chceli zaútočiť na školu. Presne pred týždňom sa stala tragédia v Bailey. V Las Vegas sa možno v pondelok podarilo tragédii predísť. Do školy totiž prišiel bývalý študent so zbraňou v ruke.
Séria vraždenia v školách sa po rokoch začala v polovici septembra na Dawson College v kanadskom Montreale. Kimveer Gill (25) zastrelil jedného človeka, ďalších 19 zranil. Gill na svojom blogu písal, ako sa hráva hru o masakri na americkej strednej škole Columbine, kde v roku 1999 dvaja žiaci zavraždili 12 študentov a učiteľa.
Séria útokov podporuje teóriu kopírovacieho efektu, tzv. copycat effectu v médiách, ktorej autorom je americký sociológ Loren Coleman. Podľa časti vedcov médiá pri inšpirovaní týchto zločinov zohrávajú úlohu iba doplnkovú, niektorí tvrdia, že môžu byť spúšťacím mechanizmom.
Po streľbe v Kanade Coleman pre kanadskú televíziu CBC poznamenal, že školské masakre sa uskutočňujú najmä auguste až októbri a v marci až apríli, teda na začiatku a konci akademického roka. Opakujú sa po prvej správe o tragédii.
Médiá a násilie
Čo je to kopírovací efekt? Ide aj o tendenciu senzáciechtivej novinárčiny pri ovplyvňovaní násilných vrahov alebo samovražedných činov demonštrovaných rovnakým spôsobom. Fenomén, ktorý inšpiruje násilný čin, tragédiu toho istého typu u viacerých užívateľov médií. A ľudia niekedy informácie médií preberú ako cez kopirák. Paradoxne, médiá často hovoria o tomto fenoméne s cieľom ešte viac šokovať.
Vzťah médií a ľudí, ich účinky na správanie ľudí a násilie skúmal kalifornský sociológ David Phillips. „Kopírovací efekt“ vtedy nazval „Wertherovým fenoménom“, keďže ho aplikoval na prípady samovrážd. Werther, hlavná postava Goetheho diela z roku 1774, pre nešťastnú lásku spácha samovraždu. V nasledujúcich rokoch v Európe zaznamenali množstvo samovrážd mladých ľudí presne podľa Wertherovho vzoru.
Prekliate pondelky
Jeden z prvých incidentov sa stal v roku 1979. Brenda Spencerová (16) zo San Diega bola závislá od násilných filmov a zabíjala vtáky. Z okna svojej spálne zastrelila riaditeľa a školníka a niekoľkých študentov zranila. Trvalo to 20 minút. Spencerová ako dôvod uviedla: „Nemám rada pondelky.“ Boba Geldofa inšpirovala k zloženiu legendárnej piesne I Don´t Like Mondays - Nemám rád pondelky.
Násilné cykly
Násilné cykly prišli s obdobím detailného informovania o takýchto tragédiách. Prvý „moderný školský masaker“ sa v USA udial vo februári 1996 v Moses Lake v štáte Washington. Len 14-ročný Barry Loukaitis vo vysokých topánkach a čiernom kabáte zavraždil dvoch študentov a učiteľku matematiky. „Toto je určite lepšie než algebra,“ povedal. Citoval tak vetu z knihy Zúrivost spisovateľa Stephena Kinga z roku 1977 .
Autor: BRAŇO ONDRÁŠIK, East Lansing, Michigan
