40 miliárd, dnes je situácia oveľa dramatickejšia.

V rezerve sú teraz zhruba dve až tri miliardy korún, no rezorty pýtajú vyše sto. Potvrdili nám to dva zdroje blízke vedeniu ministerstva financií.

Lobizmus a neskúsenosť

Prečo apetít rezortov po zmene vlády tak stúpol? „Je to nová garnitúra, ktorá má zvýšené politické záväzky voči viacerým svojim podporovateľom a špecifickým voličským skupinám, ako sú napríklad penzisti,“ mieni ekonóm UniBanky Viliam Pätoprstý. Ekonómka ČSOB Silvia Čechovičová dodáva, že sa „nedajú vylúčiť ani tlaky niektorých lobistických skupín“. Medzi ne napríklad patria poľnohospodári.

Pätoprstý si myslí, že prehnané požiadavky ministerstiev môžu súvisieť aj s tým, že u novej koalície sa prejavila neskúsenosť s vládnutím a politickým vyjednávaním. S minulou koalíciu ju môže spájať aj úmyselné nadsadzovanie. „Rezorty idú podľa pravidla - skúsim pýtať, čo to dá, aby som dostal aspoň to, čo potrebujem,“ vysvetlil Pätoprstý.

Najviac peňazí požadujú rezorty dopravy, školstva, zdravotníctva, vnútra, obrany a životného prostredia. Veľké nároky má aj ministerstvo práce a pôdohospodárstva. Ich celkové požiadavky presahujú 70 miliárd korún.

Doprava chce miliardy na diaľnice a rýchlostné cesty, rezort práce na podporu rodín.

Ministerstvo školstva chce, aby už v budúcom roku išlo na vzdelávanie asi päť percent HDP, čo je asi 85 miliárd korún. Dnes je to zhruba 3,5 percenta. Preto si školstvo pýta nad rámec toho, čo už dostalo, ďalších 20 miliárd korún navyše.

Niektoré rezorty hovoria o svojich požiadavkách otvorene, iné mlčia. „Nakoľko rokovania s ministerstvom financií o rozpočte na budúci rok v súčasnosti stále prebiehajú, je predčasné sa k tomu vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa rezortu školstva Viera Trpišová. Podobne sa vyjadrili aj hovorcovia ministerstiev dopravy a vnútra.

Rezort financií vzdoruje

Ministerstvo práce údaje netají. Pôvodne žiadalo vyše štyri miliardy navyše. „Po predbežnej dohode s ministerstvom financií sme nároky stiahli o 1,2 miliardy,“ povedala hovorkyňa Oľga Škorecová. Rezort podľa nej však „trvá na troch prioritách v pôvodnej sume“. Miliardu chce na podporu nových pracovných miest, pre deti z detských domovov a pre ťažko zdravotne postihnutých.

„Chceme 4,9 miliardy korún, z toho vyše tri a pol miliardy na dorovnanie priamych platieb na 70 percent priemeru v Európskej únii,“ povedala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Magdaléna Fajtová.

Ministerstvo financií z rezervy viac ako tri miliardy nedá. S najväčšou pravdepodobnosťou by to totiž išlo na úkor zvýšenia deficitu, čo rezort nepripúšťa. „Rozhodne nechceme ísť nad rámec troch percent HDP,“ povedal hovorca ministerstva Miroslav Šmál.

O rozpočte bude vláda rokovať na budúci týždeň. Do parlamentu musí návrh predložiť najneskôr do 15. októbra.

Rozpočet má schodok 5 miliárd

BRATISLAVA - Štátny rozpočet mal v prvých deviatich mesiacoch schodok iba päť miliárd korún. Celoročný plán je pritom desaťkrát vyšší. Súvisí to aj s tým, že vláda menej investuje, ako predpokladala. Zo 47 miliárd plánovaných výdavkov sa zatiaľ vyčerpalo zhruba 20 miliárd. Na bežné výdavky, teda napríklad na platy, poistné, nákupy tovarov a služieb, sociálne dávky a dotácie išlo zo štátneho rozpočtu za deväť mesiacov 195 miliárd korún, celkovo sa tento rok plánuje vyše 280 miliárd.

Zatiaľ čo výdavky zaostávajú za plánom, príjmy sú o niečo vyššie, ako sa čakalo. Najviac do rozpočtu zatiaľ priniesla daň z pridanej hodnoty. Za deväť mesiacov z nej daňové úrady vyzbierali takmer 93 miliárd korún. Takmer 40 miliárd priniesli do rozpočtu spotrebné dane. Podobne prispeli do štátnej kasy aj firmy.

(ľja)