esto bojujú slobodní (FPÖ) a Zelení s 8–12 percentami. Zväz pre budúcnosť Rakúska (BZÖ) má len 2 až 4 percentá.
O voľbách, ale aj o „prisťahovaleckej otázke“ hovorí rakúsky politológ FLORIAN WALTER.
Čo bolo pre tieto voľby charakteristické?
„To, že témy sú v úzadí. Jedinou témou možno bola 'prisťahovalecká otázka'. Inak nemali politické diskusie hlbší obsah. Potom prišiel škandál okolo banky BAWAG, ktorý rýchlo zmietol problém ilegálnych opatrovateliek.“
Prečo je toľko nerozhodnutých voličov?
„Súvisí to aj s tým, že tradičné rozdelenie voličov na tábor ľudovcov (ÖVP) a sociálnych demokratov (SPÖ), ktoré vzniklo po druhej svetovej vojne, postupne zaniká. Situácia sa 'normalizuje'. Ľudia začali vnímať, že si môžu vybrať z viacerých strán.
V čom vidíte najväčší rozdiel oproti posledným voľbám?
„Pribudla nová strana - Zväz pre budúcnosť Rakúska. V populistickom tábore bojuje o hlasy so slobodnými, ktorí sú po komunálnych voľbách výrazne silnejší. To sme tu doteraz ešte nemali.“
Aký je medzi týmito nacionalistickými stranami rozdiel?
„Keď vznikol Zväz pre budúcnosť Rakúska, chcel sa vyprofilovať ako liberálnejšia strana na rozdiel od slobodných. Hospodárska liberalita možno áno, spoločenská určite nie. V spoločensko-politických otázkach sú takmer rovnakí ako slobodní. V ekonomických otázkach sa blížia k ľudovcom. To im však nezaručí hlasy, pretože liberálny volič skôr pôjde k ľudovcom. O voličov môžu bojovať len so slobodnými. A slobodní sa najmä v otázke prisťahovalcov už dlhodobo presadzujú.“
Znamená to, že problém prisťahovalcov otvárajú výhradne slobodní?
„Hrajú dôležitú rolu. Rozširujú strach z migrácie, či už odôvodnene, alebo nie. Zneužívajú strach ľudí, že prídu o prácu, a sústreďujú sa len na cudzincov. Strategicky tak získavajú voličov. Kultúrne rozdiely zužujú na náboženstvo a šíria strach z islamu.“
Prečo je problém prisťahovalcov vždy na stole?
„Podľa mňa je neznášanlivosť voči cudzincom v časti obyvateľstva jednoducho roky silno zakorenená.“
Čím to je?
„Ťažko povedať. Treba ísť hlbšie do minulosti. Je za tým pravdepodobne strach z ohrozenia. Po rozpade monarchie zostalo Rakúsko maličkou krajinou, ktorá musela bojovať o svoju tvár a vnútorne sa obhájiť. Po druhej svetovej vojne vznikol samostatný národ. Musel sa obhájiť nielen dovnútra, ale aj navonok v európskom kontexte. Príliš dlho trvalo, kým krajina priznala, že nebola len obeťou nacistického režimu, ale aj jeho nositeľkou.“
Aká bude nová vláda?
„Vláda stojí a padá na tom ako dopadnú Zelení. Ak skončia tretí, možno sa dostanú do vlády. Najpravdepodobnejšia je však veľká koalícia ľudovcov so sociálnymi demokratmi.“
Autor: JANA HOFFSTÄDTEROVÁ, Viedeň
