Slatinčania veria, že priehrada nebude nikdy stáť. Niektorí do cudzích domov investovali státisíce, o ktoré by mohli prísť.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
SLATINKA - Takmer dvadsať rokov vysídlená dedina Slatinka, ktorá padla za obeť projektu vodného diela, je znovu plná ľudí. Vodné dielo naplánované v 50. rokoch nestojí.
Ľudia sa vrátili do štátom vyvlastnených domov a zo živej dediny sa stala chatová oblasť pri Zvolene. Ak vodné dielo nepostavia a ľudia budú chcieť svoje domy späť, budú za ne musieť zaplatiť.
Koncom osemdesiatych rokov štát vykúpil domy za 60- až 100-tisíc korún. Ak by Slatinčania predávali domy štátu dnes, mali by hodnotu okolo 600-tisíc korún. Za toľko sa predávajú domy v Slatinke, ktoré sú mimo zátopovej zóny.
Bývalý vodohospodár Július Bulla, ktorý domy a pôdu vykupoval, hovorí: „Nechceli ani odísť, nieto ešte predávať domy. Nik sa ich však nepýtal. Štát Slatinčanov určite poškodil, nebolo to spravodlivé.“
Bulla domy v Slatinke najskôr vykupoval a neskôr ich prenajímal.
Jeden dom si prenajal aj on a ďalšie ponúkol aj priateľom.
Niektorým Slatinčanom štát prenajal ich vlastné domy, za ktoré platia ročne od päť– do desaťtisíc korún.
Slatinčania veria, že vodné dielo nikdy nebude stáť. Niektorí do cudzích prenajatých domov investovali aj pol milióna korún, o ktoré môžu prísť. Ich istotou je predkupné právo. „Ak nebudú vodné dielo Slatinka stavať, môžeme si domy kúpiť späť. Ja som už investoval viac ako 200-tisíc. Je to riziko, ale veríme, že stavať nebudú,“ hovorí Karol Zatkalák.
Martina Paulíková zo Združenia Slatinka tvrdí, že štát vykúpil od Slatinčanov približne 65 domov a za štvorcový meter pôdy dal 40 halierov. Dnes pôdu v Slatinke prenajíma po korune za štvorcový meter za rok.
