jadrový arzenál.
Podľa britského analytika Marka Fitzpatricka z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie hrozí, že na Blízkom východe sa rozbehnú jadrové preteky. Egypt začiatkom týždňa oznámil zámer po dvadsiatich rokoch obnoviť jadrový program, ktorý zastavil po černobyľskej tragédii. Krátko predtým podobné plány ohlásilo aj Turecko. Atómové elektrárne (jedna egyptská a tri turecké) začnú pracovať do roku 2015. Máme síce ropu, ale jej zásoby nestačia, vyhlasujú obe krajiny.
Turecké aj egyptské plány spájajú dva silné motívy. Hľadanie nových energetických zdrojov a obava z jadrového Iránu. Fitzpatrick pre BBC povedal, že „je pravda, že tieto krajiny majú právo usilovať sa o všetky zdroje energie, ale je rovnako neodškriepiteľné, že za tým treba vidieť aj strategické záujmy.“
Jednoducho: jadrový program sa na Blízkom východe považuje za nástroj moci a vplyvu. Štáty bojujú o pozíciu lídra a jadrový program, prípadne vlastníctvo jadrovej zbrane, je rozhodujúcim argumentom. „Irán s jadrovým programom bude dominantnou silou. Smerom k ostatným pôjde o asymetrický vzťah,“ zhodnotil situáciu pre denník Washington Post bývalý turecký veľvyslanec vo Washingtone Ozdem Sanberk.
Egypt a Turecko chcú mať poistku do budúcnosti. Irán s jadrovou zbraňou považujú za veľké nebezpečenstvo.
Turecko aj Egypt sú členmi Dohody o nešírení jadrových zbraní (rovnako ako Irán). Vyhlasujú, že im ide len o výrobu energie. „Ak má krajina jadrový program, je to prvý krok, ktorý potrebuje urobiť, ak sa rozhodne mať jadrovú zbraň. Tak ako to urobil Pakistan,“ hovorí Fitzpatrick.
Podľa neho je takýto vývoj v Egypte a Turecku zatiaľ čisto teroretický, ale nikto nevie zaručiť, kedy sa to zmení. „Turecká štátna politika doteraz vždy hrala podľa pravidiel. No ak bude Irán jadrový, kto vie?“ vyjadril sa pre Washington Post Mustafa Kibaroglu z univerzity Bilkent v Ankare.
Sám Kibargolu je za to, aby Turecko hľadalo zdroje energie inde ako v jadre. „Nie som si totiž úplne istý, aké sú skutočné zámery.“
Členstvo v Dohode o nešírení jadrových zbraní obom krajinám umožňuje mierový jadrový program a znamená aj to, že budú pod dohľadom expertov. Príklad Iránu, ktorý je tiež členom, však ukazuje, že to veľa neznamená. Teherán tvrdí, že mu ide o povolený mierový program. Západné spravodajské služby si však myslia niečo iné.
Krajiny z tohto regiónu sústavne upozorňujú, že Američania zatváraju oči nad Izraelom (nie je členom „Dohody“). Židovský štát nikdy nepriznal, že má jadrové zbrane. Experti sú presvedčení, že ich má. Izrael považuje atómovú zbraň za nevyhnutnú strategickú výhodu v nepriateľskom prostredí. K niečomu podobnému zrejme smerujú aj Egypt a Turecko.
Autor: Tel Aviv