Napriek tomu sa ešte stále máme na Slovensku v čom zlepšovať. Posledné prieskumy hovoria, že s internetom nemá skúsenosti

asi polovica Slovákov. Na Slovensku aktívne využíva internet len viac ako tretina populácie. Služby bánk na internete pritom majú čo ponúknuť. Na čo si však dávať pozor?

I nternetové bankovníctvo používa skoro každý používateľ internetu. Internet je a ešte určitý čas bude (kým zostarne súčasná mladá generácia) záležitosťou najmä mladších vekových skupín a študentov. Vyplýva to z rôznych prieskumov realizovaných agentúrami či už TNS SK, alebo GFK.

Agentúra TNS SK sa v štúdii Elektronické bankovníctvo 2006 rozhodla pred časom vystaviť využívaniu podobných komunikačných metód s bankami a finančnými inštitúciami reálnejšie zrkadlo.

Z výsledkov štúdie vyplýva, že internetbanking využíva 89 percent používateľov internetu. Necelá desatina z nich pritom využíva aktívne GSM-banking (9,4 percenta) a phonebanking (rovných 8 percent). WAP-banking je na chvoste spomedzi využívaných foriem elektronického bankovníctva.

Medzi pasívnymi formami elektronického bankovníctva, ktoré umožňujú napríklad zistiť stav na účte, ale neponúkajú už možnosť zadávania trvalých príkazov, je na prvom mieste e-mailbanking. Využíva ho 22 percent používateľov internetu.

Slováci hľadia viac na cenu než na meno banky

Zo štúdie vyplýva, že pri výbere banky na využívanie služieb internetbankingu si vyberáme predovšetkým na základe ceny. Každý piaty užívateľ internetu si banku vybral na základe ceny za vedenie osobného účtu alebo balíka služieb. Na ďalších miestach skončila kvalita poskytovaného internetového bankovníctva a všeobecná známosť banky. Pre používateľov internetbankingu boli menej dôležité faktory ako dostupnosť a sieť bankomatov a dostupnosť pobočky banky.

Respondenti, ktorí nevyužívajú žiadnu zo služieb elektronického bankovníctva, to odôvodňujú tým, že im plne postačujú klasické služby banky. Aj za cenu, že musia navštíviť pobočku. Prekážkou pre 16 percent opýtaných boli nedostatočné informácie o elektronickom bankovníctve.

Internetové prezentácie bánk nie sú zložité

Počet ľudí, pre ktorých internet ostáva stále neznámym

pojmom alebo ho nemá k dispozícii, je stále vysoký. Internetové sídla bánk sú však pripravené aj na to. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že stránky podávajú pomocnú ruku aj menej skúseným užívateľom.

Na stránky bánk sa môžeme dostať priamo zadaním celej webovej adresy banky, ktorú poznáme. Môžeme tiež použiť služby vyhľadávačov. Tu môžeme názov banky buď zadať do vyhľadávača, alebo prejsť na zoznam bánk cez katalógy. Banky nájdeme v sekciách ako Ekonomika a financie.

Pokračovanie na 6. str.

Dokončenie z 5. str.

Ďalšiu možnosť predstavujú stránky, ktoré sa priamo špecializujú na vedenie zoznamov bánk a finančných inštitúcií.

Internetové prezentácie bánk nie sú rovnaké. Každá z nich reprezentuje farby vlastnej firmy, nechýbajú tu poznávacie znaky z reklám a sloganov. Hneď, ako sa nám načíta hlavná stránka celej prezentácie, sú nám v hlavných črtách prezentované kľúčové služby bánk. Výhodou je, že ponúkané služby sú väčšinou prehľadne rozdeľované podľa kategórie potenciálneho alebo súčasného zákazníka. Stránky tiež delia návštevníkov na občanov, podnikateľov a firmy. Nemusíme tak prechádzať cez kompletnú ponuku stránky, ale zameriame sa len na vybraný segment služieb.

Banky sú v tomto smere opäť rozdielne. Napríklad Ľudová Banka, HVB Banka, Poštová banka alebo VÚB prvotne delia klientov na súkromné osoby a firmy. Istrobanka a OTP Banka pripájajú ku kategóriám verejnú správu (financovanie infraštruktúry), rozlišujú medzi malými podnikateľmi a firmami. Dexia Banka ponúka portál Axion zameraný špeciálne na mladých zákazníkov. V pravom hornom rohu sa pristupuje k ponuke produktov pre mladých - napr. financovanie stužkovej, úvery, sporenie, poistenie.

Po tom, ako sa identifikujeme ako klient, môžeme pristúpiť k ponukám produktov bánk, či už ide o sporenie, úvery, zakladanie konta, investovanie a internetbanking. Prístup do elektronického bankovníctva je chránený menom a heslom. Na internetových stránkach mnohých bánk si môžeme vyskúšať fungovanie bankovníctva v demonštračnej verzii.

Pozor na podvody

Elektronické bankovníctvo sa čoraz častejšie stáva terčom útokov. Kriminálnici pôsobiaci na internete používajú hneď niekoľko metód, ako pripraviť často nič netušiacu obeť o jej peniaze. Stali sa i prípady, že účty v bankách boli doslova vybielené. Na začiatku všetkých problémov pritom mohol byť obyčajný "nevinný" e-mail.

Populárnou metódou pri podvádzaní v súčasnom internete je vytvorenie takzvaných klamlivých stránok (pisching). Na prvý pohľad vyzerajú rovnako ako stránky našej banky. Je preto veľmi dôležité všímať si, na akú adresu pristupujeme. Že niečo nie je v poriadku, môže dokázať i to, či je komunikácia so serverom našej banky chránená šifrovaním, alebo nie. Všetky ústavy, ale aj seriózne firmy umožňujúce platby cez internet majú svoje finančné transakcie šifrované.

O prítomnosti ochrany šifrovania sa môžeme v okamihu dozvedieť i my sami - stačí prekontrolovať spodný riadok internetového prehliadača. V spodnom riadku musíme nájsť malý žltý symbol uzatvoreného zámku. Preto je dobré používať najnovšie verzie internetových prehliadačov. Tie ponúkajú najnovšie prvky zabezpečenia i stupňa šifrovania.

Delíme zrno od pliev

Veľké riziko predstavuje i rôzna nevyžiadaná pošta. Klient internetu dostáva do svojej elektronickej schránky rôzne správy. V niektorých mu napríklad sľubujú výhru v akejsi neexistujúcej súťaži alebo dokonca celoeurópskej lotérii, nechýbajú ponuky na rôzne aktualizácie programov, odpovede na otázky, ktoré nikdy neposlal a podobne. Nevyžiadanú poštu obvykle možno rýchlo odlíšiť od bežnej korešpondencie - ak pracujete s e-mailom už dlhšie, predmety správ sa zvyknú v rôznych formách opakovať a veľká väčšina z nich je písaná v angličtine.

V tele dokumentu autori nabádajú, aby sme otvorili prílohu, ktorá zrejme obsahuje vírus alebo odkazy na rizikové stránky. Z nich sa môžu vírusy alebo trójske kone do počítača nahrať. Na podobné správy je lepšie neodpovedať, lebo odpoveďou dávate autorom na známosť, že vaša e-mailová adresa je aktívna a funkčná.

Rovnaký princíp sa využíva i pri zneužívaní služieb elektronického bankovníctva. Veľký pozor je preto potrebné dávať na rôzne oznamy a odkazy, aby sme si "aktualizovali", prípadne dokonca potvrdili svoj bankový alebo užívateľský účet. V opačnom prípade správa tvrdí, že vám platnosť účtu alebo hesla vyprší. V tele správy tiež nájdeme internetové odkazy, ktoré sa tvária, ako keby pochádzali od služby poskytovateľa internetového bankovníctva alebo platobného systému. Smerujú však inam.

Často sú e-mailové správy nástrahou pre používateľov PayPal, čo je elektronický platobný systém používaný pri finančných operáciách v internetových obchodoch. Pri zakladaní služby elektronického bankovníctva k účtu si môžeme zvoliť medzi aktívnym a pasívnym režimom. Aktívny režim umožňuje cez internet realizovať aj platby, druhý mód slúži len na prehliadanie stavu účtu. Pokiaľ neplánujeme uskutočňovať transakcie cez internet, pokojne postačí aj pasívny režim. Znížime tým riziko zneužitia účtu pri strate hesla.

Základom je správne heslo

Nikdy si nemôžeme byť úplne istí bezpečím, ale riziko úniku dát a peňazí do cudzích rúk sa dá výrazne znížiť vhodným výberom hesla na prihlasovanie do internetbankingu. Je lepšie zvoliť si dlhšie, aspoň 7- až 10-znakové heslá.

V žiadnom prípade by heslom nemalo byť naše meno, meno príbuzných alebo dátumy narodenia. Najlepšie je, ak v hesle skombinujeme veľké a malé písmená spolu s číslami.

V prípade, že je nevyhnutné, aby sme pristupovali k nášmu bankovému kontu cez počítač, ku ktorému má prístup viac ľudí, je potrebné zakázať pamätanie hesiel prehliadačom. V opačnom prípade sa vystavujeme riziku prieniku do nášho konta.

Dôležité je aj pravidelne aktualizovať antivírus a firewall v našom počítači. Znížime tým riziko zavírenia počítača a prítomnosť takých kódov, ktoré dokážu odosielať citlivé dáta nežiaducim osobám.

MARTIN KOVÁČ