nielen na komerčné účely a kancelárie, ale aj na bývanie. Nadstavujú a adaptujú sa podkrovia administratívnych budov, bytových i rodinných domov. Okrem romantiky a módnosti poskytujú takéto riešenia aj nezanedbateľné finančné výhody. Spočívajú hlavne v možnosti pripojenia na jestvujúce domové rozvody inžinierskych sietí, nezvyšovaní miery zastavanosti pozemku /aj keď si noví majitelia musia zväčša odkúpiť alikvotnú časť od vlastníka či spoločenstva vlastníkov/ a najmä v získaní nových priestorov s možnosťou výsostne individuálneho stvárnenia tak povediac „na mieru“. Nevýhodou, najmä pre pôvodných obyvateľov je uskutočňovanie stavebných prác paralelne s užívaním bytov. Vtedy všetko závisí od vzájomnej ústretovosti a dodržiavania najlepšie vopred dohodnutých pravidiel. Veď kto z nás by sa po celodennej namáhavej práci rád vracal do svojho domova prekračujúc na chodbe haldy materiálu, špiny a prachu a do večerných hodín, niekedy aj soboty, nedele počúval stavebný ruch. Spoločenstvá vlastníkov v bytových domoch si odsúhlasením nadstavby zvyčajne vyriešili problém neustále zatekajúcej strechy, rekonštrukciu niektorých častí spoločných priestorov.
Pri úpravách sa môže obnoviť fasáda, výmeniť zastaralé domové rozvody inžinierske siete, vyriešiť problém neexistujúceho výťahu a iných dôležitých a nákladných vecí, na ktoré nebolo v spoločnom fonde opráv dostatok financií. Tento „obchod“ môže fungovať a zväčša aj funguje len na princípe vzájomnej výhodnosti. Noví majitelia financujú úpravy na skvalitnenie úrovne bývania pôvodným obyvateľom a tí zas pretrpia nepohodlné obdobie výstavby či prestavby.
Ako sme už spomenuli, táto forma patrí medzi najefektívnejšie spôsoby získavania nových priestorov, estetická hodnota niektorých strešných nadstavieb, je však často veľmi diskutabilná. Medzi bytovými domami s plochými strechami sa odrazu objaví cudzorodý prvok - šikmá strecha. Hlavne panelové sídliská sú toho názorným príkladom. Takmer na všetkých nižších, zväčša štvorpodlažných objektoch je už niečo postavené, alebo sa „niečo chystá“.
Najrozšírenejším tvarom sa stal tzv. manzardový, výstižnejšie povedané „pseudomanzardový“ tvar, ktorý má so svojím pôvodným elegantným a hlavne proporčným menovcom len pramálo spoločné. Lepším a krajším variantom, v súčasnosti neoprávnene opomínaným, môže byť aj nadstavba podlažia s plochou strechou. Nespornou výhodou je maximálne využitie pôvodného pôdorysu bez obmedzovania nevyhovujúcou podchodnou výškou šikminami strechy. Ponúka sa tu paralela s módou - nie všetci ľudia stále a radi nosia klobúk. Niektorým vôbec nesvedčí - a tak je to aj s domami. Záleží len na schopnostiach, talente a vkuse architekta či projektanta.
Strach z plochých striech pretrváva z minulosti, keď nedostatočný výber izolačných materiálov a zväčša lajdácky odvedené remeselné práce spôsobili ich zatekanie. Dnešné ploché strechy majú neporovnateľne lepšie vyriešené detaily a aj výber a kvalita izolačných materiálov sa tiež nedá porovnať so starými časmi. Ďalšou, veľmi delikátnou témou sú strešné okná a vikiere. Strešné okná sa hodia všade tam, kde nechcete, prípadne nemôžete výraznejšie meniť tvar strechy. Ak ste napríklad obmedzovaní regulatívami stavebného úradu v historicky cennom mestskom prostredí, sú práve strešné okná ideálnym riešením.
Ak je to možné a žiadúce, dajú sa použiť rozmanité tvary vikierov, ktorých výhoda spočíva v získaní potrebnej podchodnej výšky aj pri obvodovom múre pôdorysu. Bohužiaľ, realita vyzerá nadmieru skromne. Najviac sa rozmohli vikiere typu „psia búda“. Záleží nielen na tvare, ale aj na veľkosti a umiestnení vikierov. Samozrejme, smerodatným je členenie a spôsob využitia osvetľovaných priestorov, ale nemalo by sa zabúdať aj na estetickú stránku. Ak nemá pôsobiť nadstavba či úpravy súvisiace s vostavbou ako cudzorodý prvok, treba dbať na tvarové, materiálové i proporčné zosúladenie s nielen s celou budovou, ale aj okolitou zástavbou. Nie je to však také jednoduché, veľmi záleží napríklad od toho, ako vysoko ste okno umiestnili, kde v rámci dispozície sa nachádza, aké proporcie má miestnosť, ktorú chcete presvetliť, akú výšku má okolitá zástavba, orientácia na svetové strany, či ste použili jedno velikánske okno, alebo viac menších a ešte mnoho iných vecí. Je taktiež roz-diel v tom, či použijete strešné okno, alebo vi-kier. Strešné okno, keďže leží v naklonenej rovine strechy, prepúšťa viac svetelného jasu z oblohy ako vikier, ktorým sa dostáva svetlo dovnútra pod 90 stupňami. Ale všetko má svoje pre a proti, vikierom zasa získate viac miesta nad hlavou a pohodlnejší výhľad na okolie. Apropo výhľad, tu sme sa dostali k ďalšej dôležitej požiadavke pri tvorbe príjemného obytného priestoru. Aby mal aj sediaci človek pohodlný výhľad von, výška parapetu by nemala byť viac ako 110 cm. Optimálna hodnota sa pohybuje okolo 80 cm, táto výška umožňuje pohodlný výhľad aj sediacej osobe. Vrchný okraj pre manuálne otváranie okenného krídla by zasa mal byť vo výške približne 190 - 200 cm. Na svetelnú pohodu má vplyv nielen veľkosť presklennej plochy, ale aj tvar vnútorného ostenia, ktoré spája vnútornú šikmú stenu s rámom okna. Najlepšie hodnoty presvetlenia získate pri zošikmenom ostení a okno aj opticky pôsobí väčším dojmom. Opačným problémom je ochrana proti prehriatiu v letných mesiacoch. Väčšina výrobcov ponúka naozaj bohatú škálu doplnkov. Môžete si podľa potreby iaj individuálneho vkusu vybrať vnútorné i vonkajšie rolety, žalúzie, skladacie i plisované záclony, vonkajšie markízy a podobne. Ďalšou dôležitou otázkou je vhodný výber strešnej krytiny. Každý výrobca uvádza vhodnosť použitia v závislosti na sklone strechy a takisto je dobré informovať sa na stavebnom úrade na odporúčaný typ, materiál a farbu zastrešenia. Ak by sme si chceli pomôcť typológiou, môžeme rozdeliť objekty podľa typu zastrešenia na:
- domy s plochou strechou
- domy so šikmou strechou
Za ploché sa považujú všetky strechy so sklonom 0 - 5 stupňov, za mierne šikmé 5 - 22 stupňov a za strmé so sklonom viac ako 22 stupňov. Prieskumy predajnosti ukazujú, že slovenskí stavebníci inklinujú ku klasickej červenej pálenej škridle, ktorá je najpopulárnejšia. Až po nej nasledujú betónové, plechové, eternitové, drevené a lepenkové materiály. Ale o tom až nabudúce.
Ing. arch. Renata Štrpková
