Na jedného župného kontrolóra tak pripadá menej ako jeden podnet ročne. Kontrolóri pritom kontrolujú hospodárenie stoviek organizácií v pôsobnosti žúp. Patria medzi ne napríklad stredné školy, správy ciest, niektoré nemocnice, sociálne alebo kultúrne zariadenia.

Hovorca Najvyššieho kontrolného úradu Peter Tábory však tvrdí, že počet podnetov na začatie trestného konania nesvedčí o kvalite kontroly. "Mnohé kontrolné zistenia sa síce môžu javiť ako trestné činy, ich právna klasifikácia je však zväčša nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami," hovorí. Takéto prípady sa podľa neho riešia viazaním finančných prostriedkov organizácie alebo pracovnoprávnym postihom.

Najviac, až jedenásťkrát, sa na orgány činné v trestnom konaní obrátil kontrolór nitrianskej župy Imrich Kuczmann. Podľa neho išlo najmä o "nedostatky v investičnej činnosti alebo problémy s manipuláciou s dokladmi".

Kuczmann sa na krajskú prokuratúru obrátil napríklad s podozrením zo zneužitia právomoci verejného činiteľa zo strany nitrianskeho župana Milana Belicu, ktorý podpísal predaj viničného domčeka v Zlatých Moravciach aj s pozemkami, ktoré neschválilo zastupiteľstvo. Polícia zatiaľ Kuczmannove podnety, ktorými sa zaoberala, odmietla ako neopodstatnené. V troch prípadoch vyšetrovanie stále prebieha.

V žilinskej župe naopak hlavný kontrolór Ján Konušík neodhalil za päť rokov ani jeden prípad trestnej činnosti. "V jednom prípade sme podanie zvažovali, po porade s právnikmi sme však usúdili, že by to k niečomu neviedlo," povedal.

Podľa bývalého kontrolóra Banskej Bystrice Zdenka Haringa je dôležitejšie ako počet podnetov ich dotiahnutie. "Ak väčšinu vyšetrovateľ alebo prokuratúra zastavia hneď ako neopodstatnené, kontrola asi nie je celkom efektívna," myslí si.

Podľa spolupracovníka Transparency International Slovensko Ivana Rončáka spravujú župy veľa organizácií a kontrolóri ich nekontrolujú dostatočne často. "Správam kontrolórov zasa nevenujú dostatočnú pozornosť župní poslanci a rovnaké problémy sa opakujú," dodáva.