Chálid Šejk Muhammad krátko po zatknutí v Pakistane v roku 2003. O tom, čo mal povedať vyšetrovateľom, píše pakistanský prezident v knihe spomienok.
FOTO – REUTERS
Chálid Šejk Muhammad, jeden z najobávanejších teroristov, blízky Usámovi bin Ládinovi, zvažoval, že by pri útokoch al-Káidy na Londýn využil lietadlá zo Slovenska alebo inej východoeuropskej krajiny. Malo sa to stať v roku 2002, keď do britskej metropoly z bratislavského letiska žiadna pravidelná linka nelietala. Teroristi predpokladali, že bezpečnostné opatrenia v týchto krajinách sú slabšie a únos lietadiel na takýchto linkách bude jednoduchší.
V knihe nazvanej V palebnej línii slovenskú stopu spomína spoločne s ďalšími krajinami v regióne pakistanský prezident a vojenský vodca Parvíz Mušarráf. Generál ju v pondelok predstavil v New Yorku.
Muhammad patril medzi hlavných plánovačov al-Káidy. Predtým, ako ho v Pakistane v marci 2003 zatkli a odovzdali Spojeným štátom, plánoval či viedol najodvážnejšie útoky. Medzi nimi aj 11. september a útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku z roku 1993.
Pakistanský prezident sa v knihe opiera len o výpovede významných členov al-Káidy zatknutých v Pakistane. Muhammad mal tvrdiť, že od roku 2002 plánoval útok na londýnske ciele, medzi nimi aj na letisko Heathrow či na finančné centrum Canary Wharf, kde sú tri najvyššie budovy v meste.
„Útok na Heathrow sa mal uskutočniť ako prvý. Al-Káida chcela využiť letiská a letecké spoločnosti niektorej z východoeurópskych krajín, ako Česka, Slovenska, Chorvátska, Poľska, Rumunska či Malty pri útoku na Heathrow, pretože bezpečnostné opatrenia na týchto letiskách a v lietadlách boli nedostatočné. Al-Káida nechcela využiť príliš veľa arabských únoscov, aby sa vyhli podozreniu,“ citujú Mušarráfa londýnske Timesy. Chceli si vybrať lety, ktoré pristávali v Londýne približne v rovnakom čase.
Signálom na útok mal byť oznam: Zapnite si bezpečnostné pásy. Ako zbrane chceli použiť príbory z nerezu a rozbité flaše od alkoholu. Lietadlo mali nasmerovať do niektorej z budov na letisku či do skladov s pohonnými látkami. Operatívec Chalad bin Atáš navrhol, aby sa zmenil cieľ z Británie na Izrael, no Muhammad nesúhlasil. Útok spravodajské služby zmarili. Česká spravodajská služba včera potvrdila, že informáciu o útokoch skutočne mala a objavila sa aj vo výročnej správe za rok 2003.
Muhammad, ktorý bojoval v Bosne, chcel pri útoku využiť starých veteránov džihádu, práve z Bosny či Afganistanu. Na operáciu chcel získať pilotov, prípadne teroristov poslať do leteckých škôl.
Šéfovia pakistanských tajných služieb sú znepokojení prezidentovou úprimnosťou, ktorá môže ohroziť vzťahy s britskými tajnými službami. Nedôvera medzi službami panuje už dlhšie, Briti sú presvedčení, že im partneri neodovzdávajú všetky informácie.
Mušarráf taktiež vyprovokoval okamžitú reakciu amerického ministerstva spravodlivosti, ktoré poprelo jeho informáciu, že Spojené štáty zaplatili Pakistanu milióny dolárov za to, že do USA vydali 369 teroristov. Chálida Šejka Muhammada momentálne zadržiavajú na Guantáname, ale ešte donedávna mal byť v jednej z tajných väzníc CIA, ktoré mohli byť aj vo východnej Európe.
Únos lietadla zo Slovenska v roku 2002 asi nehrozil
Hrozilo Slovensku reálne nebezpečenstvo útoku, ako to naznačuje informácia z knihy spomienok pakistanského prezidenta? Z informácií SME vyplýva, že Bratislava mohla byť pre teroristov zaujímavá len všeobecne, ako na prvý pohľad ľahšie dostupný terč. Pri bližšom preskúmaní by zistili, že z tejto krajiny ani nie je čo uniesť.
V roku 2002 zo Slovenska do Londýna totiž pravidelne nelietala žiadna slovenská letecká spoločnosť. Sky Europe začala lietať až júli 2003, nie však na Heathrow, ale na menšie letisko Stansted. Ďalšie dve slovenské spoločnosti Slovenské aerolínie a Air Slovakia na vlastných strojoch do britskej metropoly pravidelne nelietali.
Niekoľko nepravidelných letov z Bratislavy do Londýna sa však v období pred štyrmi rokmi mohlo uskutočniť, keďže to ich zamestnanci úplne nevylučujú. Vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Mitro povedal, že SIS v roku 2002 nemala konkrétne informácie o hrozbe únosu nášho lietadla. „Spriatelené služby nám o takýchto možnostiach hovorili," povedal SME. Podľa neho išlo o všeobecné informácie o ohrození strednej Európy. SIS sa podľa Mitra po 11. septembri 2001 sústredila aj na možnosť únosov lietadiel a zaoberala sa nimi aj Rada obrany štátu. Služba nezaregistrovala, že by sa niekto podozrivý zaujímal o slovenské letiská.
Podľa hovorkyne bratislavského letiska Ivany Paulíniovej sa bezpečnostné opatrenia sprísnili už koncom roka 2001, aj keď ich na to nariadenia Európskej únie zaviazali až v roku 2003.
(knm)
Autor: BRAŇO ONDRÁŠIK East Lansing, Michigan
