l trh. Slovenská mena sa po rozhodnutí mierne posilnila zhruba o desať halierov na 37,39 koruny za euro.
Nedôvera k vláde
Nečakané zvýšenie úrokov môže podľa ekonómov súvisieť s pomalším rastom koruny v uplynulých mesiacoch a nedôverou k rozpočtovej politike vlády. Guvernér Ivan Šramko nedávno povedal, že vládny návrh rozpočtu na budúci rok je „málo reštriktívny“. Naznačil tým, že by mala viac šetriť. K novele zákona o DPH mala centrálna banka dokonca pripomienku, že plánované zníženie DPH na lieky môže ohroziť prijatie eura.
„Väčšina trhu čakala zvýšenie sadzieb až budúci mesiac, súbežne so zverejnením novej pravidelnej prognózy centrálnej banky,“ povedal hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. „Domnievam sa, že zvýšením sadzieb sa členovia Bankovej rady snažili kompenzovať nevýrazný vývoj koruny od posledného spevňovania menovej politiky,“ povedal. Ďalším argumentom môže podľa neho byť „neistota ohľadom fiškálnej disciplíny pre zvyšok tohto roka a predbežne navrhované uvoľnenie fiškálnych výdavkov na budúci rok, čo by mohlo byť vnímané ako riziko pre infláciu“.
Výkonný riaditeľ združenia veľkých zamestnávateľov Klubu 500 Tibor Gregor považuje zvýšenie úrokov za „nepríjemné, ale zrejme nutné opatrenie na skrotenie inflácie, ktorá prekračuje medze prijateľné pre plánovaný termín na zavedenie eura“.
Úroky ešte pôjdu hore
Či banka úroky do konca roka ešte podobne zvýši, závisí podľa ekonómky ČSOB Silvie Čechovičovej najmä od vývoja inflácie. „Stále nie je jasné, ako budú nakoniec zvýšené regulované ceny, a aký bude ich vplyv na infláciu,“ povedala.
Rozhodovanie Národnej banky ovplyvní aj výsledná podoba vládneho návrhu rozpočtu a vývoj koruny. Čechovičová predpokladá, že do konca roka by slovenská národná banka mohla zvýšiť úroky na 5 percent. „Centrálna banka jednoducho potrebuje znížiť infláciu, aby tak čo najviac maximalizovala šance na prijatie eura v roku 2009,“ povedala ekonómka.
Národná banka tento rok zvýšila úroky už štyrikrát, spolu o 1,75 percenta.
