de dnes zverejnená v Štrasburgu.
Európska komisia mala dve možnosti: buď odporučiť odklad rozšírenia o jeden rok, alebo sa pridržať pôvodného dátumu a poistiť sa sankciami. Pre druhý variant sa podľa diplomatického zdroja rozhodla preto, že odklad by nezrýchlil potrebné reformy: Bulhari a Rumuni by dostali automaticky dátum a Brusel by prišiel o páku, ako na nich tlačiť.
Hlavným problémom oboch štátov zostáva vysoká miera korupcie a nereformované súdnictvo. V prípade Bulharska komisia označila šesť oblastí, ktoré potrebujú urgentnú zmenu, v Rumunsku štyri.
Sofia musí vyhubiť rozsiahlu korupciu a organizovaný zločin a Bukurešť podplácanie štátnych úradníkov. Sankcie, pokiaľ v spomínaných oblastiach nedôjde k zlepšeniu, zahŕňajú vylúčenie Bulharska a Rumunska z politík únie a zmrazenie až štvrtiny eurodotácií, ktoré začnú do regiónov po vstupe prúdiť. Pôjde o stovky miliónov eur ročne.
Správu komisie musia do konca roka schváliť šéfovia štátov a vlád únie, aby získala formálnu platnosť.
Spresnia a rozhodnú aj o tom, ako a kedy sa spustí mechanizmus sankcií - najtvrdších, akým kedy nový štát čelil. Prídu vtedy, keď obe krajiny nezlepšia stav justície.
Zastaviť finančnú pomoc bude mať právomoc samotná Európska komisia.
S Bulharskom a Rumunskom sa únia po šiesty raz v histórii rozšíri. Rumunsko, ktoré má 22 miliónov obyvateľov, sa stane siedmym najväčším členom, a spolu s osemmiliónovým Bulharskom zaujme miesto najchudobnejších štátov bloku. Hrubý domáci produkt na hlavu dosahuje v oboch štátoch len 31 percent priemeru únie.
Relatívna chudoba oboch balkánskych krajín a strach z vplyvného organizovaného zločinu sú príčinami chladného vzťahu Západoeurópanov k ďalšiemu rozšíreniu na Východ. Tempo prijímania nových členov spochybňuje i mnoho politikov.
„Ďalší záujemcovia v rade na vstup musia počítať s tým, že podmienky budú stále tvrdšie a nikto z nich nedostane vopred dátum, ako sa to robilo doteraz,“ myslí si analytička z bruselského Centra pre európsku politiku Jackie Davies. Pred ďalším rozšírením musí prejsť zmenou i únia: jej súčasná zmluva a štruktúra neumožňujú mechanicky pribrať ďalší štát. „Kým sa nezmení vnútorná architektúra únie, tak ako to predpokladala európska ústava, ďalšie rozšírenie nebude možné,“ dodáva.
To by mohlo ohroziť predovšetkým Chorvátsko, ktoré už vyjednáva s Bruselom. Záhreb by sa chcel stať členom únie v roku 2009, práve v čase, keď by mala vrcholiť nová ústavná debata v únii. Šéf komisie José Barroso dodal včera Chorvátom vzpruhu, keď povedal, že si želá jeho členstvo „čo najskôr“ to pôjde. Sám potvrdil: „Bez vyriešenia ústavných otázok je nepredstaviteľné prijať po Bulharsku a Rumunsku ďalšie krajiny.“
Komisár Špidla: Otvorte svoje pracovné trhy Český eurokomisár pre sociálne veci VLADIMÍR ŠPIDLA vyzýva nováčikov v Európskej únii, aby otvorili svoje pracovné trhy pre Bulharov a Rumunov.
Spolu s ostatnými komisármi dnes schválite správu o Bulharsku a Rumunsku. Pre obe krajiny sa počíta s tvrdými postihmi, pokiaľ nebudú plniť podmienky členstva v EÚ. Podporíte ich?
„Nechcem ani nemôžem povedať, aký bude záver našej diskusie. Rôzne ochranné klauzuly však existovali pri každom rozšírení, nie je to nič neobvyklé. Pokiaľ to má byť cena za pozvanie do Európskej únie, je to podľa mňa prijateľné.“
Bulhari a Rumuni sa nebudú môcť až sedem rokov voľne uchádzať o prácu v starších krajinách, podobne ako to bolo so súčasnými nováčikmi. Je obmedzenie práce na mieste?
„Brániť voľnému pohybu pracovných síl je vždy závažné. Malo by sa používať len v najnutnejších prípadoch. Je jasné, že čím skôr obmedzenia zrušíme, tým lepšie pre všetky členské štáty a európsku prosperitu. Politické rozhodovanie je vždy ťažšie než obhajovanie len jedného, štatistického údaju v debate. Členské štáty majú právo svoj trh chrániť a komisia to musí rešpektovať.“
Hovorí sa o únave z rozšírenia. Cítite ju pri rozhovoroch s vašimi kolegami?
„Nemám odvahu povedať niečo také radikálne, ako že Európu obchádza strach z rozšírenia. Je jasné, že vstupom Bulharska a Rumunska sa končí jedna etapa, lebo zmluva z Nice, tak ako jej rozumiem, uzatvára možnosť ďalšej expanzie. Európu teda čaká pomerne zložitá a dôležitá debata, či, ako a akým tempom prijímať nových členov.“
(šaf)
