Takzvanú milionársku daň už dlhšie platia pracujúci dôchodcovia, ktorí nemajú nárok na nezdaniteľné minimum. „Milionári“ k nim majú pribudnúť od januára.
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
BRATISLAVA - Na Slovensku existujú kategórie ľudí, ktorí ani zďaleka nezarábajú ročne milión korún či viac, ale platia daň, akú ministerstvo financií chystá pre tých, čo takýto príjem dosahujú.
Manželia dôchodcovia Peter a Dana z trnavského kraja už 15 rokov pracujú na svojej farme, ktorá produkuje obilniny. Ich ročný príjem na osobu je hlboko pod hranicou milión korún. Cítia sa ukrivdení, lebo pre penzistov už dlhší čas platí, že ak podnikajú alebo sú popri dôchodku zamestnaní, nemajú nárok odpočítať si zo základu dane nezdaniteľné minimum.
Ročne tak prichádzajú o niekoľko tisíc korún. Ak vlani za celý rok zarobili viac ako 100-tisíc korún, prišli až o viac ako 16-tisíc korún. Tento rok prídu zhruba o 17-tisíc korún. Nezdaniteľné minimum je tento rok 90 816 korún, na budúci rok má stúpnuť na 95 616 korún.
Čudné a nelogické?
O nezdaniteľné minimum majú podľa návrhu ministerstva financií úplne prísť aj ľudia s príjmom nad 1,06 milióna ročne. Ak zmena v parlamente prejde, na budúci rok im stúpne daň o 18-tisíc korún.
Na nezdaniteľné minimum potom nebudú mať nárok dve skupiny ľudí - tí, čo mesačne zarobia v hrubom viac ako 88,5-tisíca korún, ale aj pracujúci penzisti s dôchodkom približne 8-tisíc korún mesačne.
Predpis pre penzistov platí už niekoľko rokov. „Podnikateľ alebo zamestnanec poberajúci dôchodok bude rovnako potrestaný ako človek s milionárskym ročným zárobkom. Je pritom úplne jedno, či penzista zarobí ročne 20-tisíc alebo viac ako milión,“ hovorí podnikajúca penzistka Dana.
Odborník na dane a odvody Jozef Mihál tvrdí: „Na jednu úroveň sa postavia dôchodcov a milionárov, čo je čudné a nelogické.“ Penzisti berú podľa neho dôchodok ako „odmenu za to, že platili poistné“ do Sociálnej poisťovne. „Nezdaniteľná suma je sociálny prvok v zákone o dani z príjmov, preto by penzisti mali mať na ňu nárok,“ povedal. Myslí si, že dôchodcov by sa viac potešilo, keby si mohli od základu dane odpočítať nezdaniteľné minimum, než „rôzne nesystémové riešenia, ako sú napríklad cukríky v podobe vianočných príspevkov“.
Hovorkyňa ministerstva práce Oľga Škorecová nechcela povedať, či rezort uvažuje o návrhu, aby si nezdaniteľné minimum mohli uplatňovať aj dôchodcovia.
„Táto problematika spadá do výlučnej kompetencie ministerstva financií,“ povedala. Ministerstvo financií zmenu, ktorou by penzisti získali nárok na nezdaniteľné minimum, nechystá, povedal hovorca rezortu Miroslav Šmál.
Pracujúci penzista a dane
Ak začal penzista poberať dôchodok v priebehu roka, ale popri tom stále pracuje, má nárok znížiť si daňový základ o nezdaniteľné minimum 90 816 korún. Ak je penzistom od začiatku kalendárneho roka a jeho penzia za rok je vyššia ako 90 816 korún, na nezdaniteľné minimum už nárok nemá. Ak je ročná penzia nižšia ako 90 816 korún, môže si daňový základ znížiť o rozdiel medzi nezdaniteľným minimom a výškou dôchodku.
Penzisti, ktorí majú ročný dôchodok nad 90 816 korún a pracujú, musia platiť daň. Zákon o dani z príjmov im však priznáva čiastočnú výhodu. Ak za celý rok zarobia spolu najviac 45 408 korún, štát im vráti daň, ktorú zaplatili. Platí to len vtedy, ak do konca marca budúceho roka podajú daňové priznanie.
Príjem by si mali „zladiť“ s predpismi o zdravotnom poistení. Pri zárobku nad 41 400 korún (platí to pre tento rok) im totiž zákon prikazuje platiť zdravotné odvody zhruba 7600 korún ročne. Zdravotnej poisťovni by tak museli dať takmer všetko z toho, čo by získali od štátu z vrátených daní. Ak chcú maximalizovať svoj čistý príjem, mali by udržať svoj príjem za tento rok pod 41 400 korunami. Ak to dodržia, nebudú musieť platiť dane ani zdravotné odvody.
