kej renesancie až po tradicionály z južnej Afriky vynikajúci výkon, no za svojimi predchodcami predsa len o niečo zaostávalo.
K vrcholným momentom totiž patrili skladby Ralpha Vaughana Williamsa a Francisa Poulenca. Špecialisti na starú hudbu sa tak paradoxne zaskveli v dielach 20. storočia.
Hodobníci však skvelo komunikovali s publikom. V scénickom predvedení skladby Matea da Flecha priviedli na pódium prekvapenú poslucháčku a okolo nej rozohrali príbeh doplnený mimikou a gestami. Bohužiaľ, málokto tušil, o čo ide. V bulletine totiž absentovali preklady textov.
Sú hudobníci, pri ktorých je každý tón, akord či pauza hudobnou udalosťou. „Nová hudba je výzvou a Mahlerovo dielo je aj v 21. storočí stále rovnako vzrušujúce a nové,“ povedal pre SME po druhom nedeľňajšom koncerte charizmatický dirigent Kent Nagano. Jeho repertoár siaha od klasických diel až po súčasnosť.
To, čo predviedol pod Naganovým vedením Bavorský štátny orchester v Mahlerových dielach, patrí jednoznačne do kategórie hudobných snov, aké na Slovensku nesnívame často. Nagano dokáže s orchestrom skutočné zázraky.
Sopranistke Michaele Kaune by asi komornejší priestor pristal viacej, no zvuk orchestra vo výbere z Chlapcovho zázračného rohu a Symfónii č. 4 bol delikátny. Podporilo ho aj dobové rozsadenie orchestra.
Pre istú časť bratislavského publika sú však, žiaľ, koncerty stále najmä príležitosťou vidieť nejaké hviezdneho sólistu - klaviristu či huslistu. Sála Reduty bola síce plná, no v nedeľu večer mala rozhodne praskať vo švíkoch.
Autor: ANDREJ ŠUBA (Autor je publicista)
