Marie Darrieussecqová, nová hviezda francúzskej literatúry.
FOTO – IF
Vo Francúzskom inštitúte predstavila 21. septembra svoju štvrtú knihu v slovenčine, zbierku dvoch poviedok Claire v lese (Sofa, 2006).
Originálnu obrazotvornosť a individuálnu poetiku Darrieussecq síce obdivuje literárny svet, ale naši novinári sa radšej zaoberajú Hedvigou a jej fantáziami o nacionalistických útočníkoch, alebo Annou, ktorá blúzni o maďarskom sprisahaní.
Kreatívna žena Darrieussecq sa však nedala vyviesť z rovnováhy, aj málo početnému publiku uhrančivo prečítala úryvky z nových krátkych próz a suverénne potvrdila svoje krédo: „Moje povolanie, moja zbraň, moja rozkoš, moja úloha je písanie; nič viac, nič menej.“
Máloktorú postavu súčasnej francúzskej literatúry poznáme u nás tak podrobne ako Darrieussecqovú. Prvý raz na seba upozornila majstrovským románom s prvkami trileru i hororu Svinské pravdy o premene vášnivej mladej ženy na prasnicu.
Novodobý príbeh metamorfózy jednotlivca v ére konzumu jej priniesol kritické uznanie a po rokoch vydavateľského odmietania aj globálny úspech.
Prózu Spodné prúdy, netradičnú detektívku a zároveň avantgardný literárny prieskum mora a rodinných vzťahov, tematicky ovplyvnila autorkina fascinácia geografiou a prírodnými vedami. Strhujúci autobiografický text Bábätko bol odvážnym aj sebaironickým záznamom priebehu materstva.
Hoci sa mýtizmus v rôznych podobách prejavoval aj v predchádzajúcich dielach, v dvoch poeticko-extatických poviedkach z novej knihy, v texte Claire v lese a v miniatúre Pentesileia, prvý súboj, sa stal dominantným znakom literárneho rozprávania.
Rozprávačka úvodného príbehu vyrastá v malej dedinke pri mori a lese. Jej osud predurčila geografická poloha miesta “uprostred kompasu a uprostred sveta“, kde hlavnou úlohou žien je rodiť deti. Uzavretú komunitu zachvátila záhadná choroba, ktorá ešte väčšmi prepojila jednotlivcov spútaných rituálmi a mystériami v osudovom kolobehu človeka a prírody.
Hrdinka sa ocitá v rozpore medzi ideálnym a reálnym partnerom, rozhoduje sa, či podľahnúť kolektívnej tradícii, alebo naplniť individuálnu túžbu.
Druhá poviedka predstavuje variáciu známeho gréckeho mýtu o Pentesilei, kráľovnej Amazoniek, ku ktorej v okamihu, keď umierala jeho rukou, vzplanul láskou Achilles.
Oceňujem zanietenie a profesionalitu mladej prekladateľky Gabriely Uhlárovej, jazykovo mimoriadne náročným Darrieussecqovej textom by však v slovenčine prospela väčšia štylistická pestrosť, ako aj pozornejšia práca s faktografiou (napr. v Bábätku sa fotografka Nan Goldin stala mužom).
Znalci si môžu v bilingválnom vydaní obe prózy vychutnať aj v origináli.
Autor: MICHAL HVORECKÝ (Autor je spisovateľ)
