Helen Huntová, Haley Joel Osment a Kevin Spacey vo filme Pošli ďalej.
FOTO - WARNER BROTHERS
Pošli ďalej (Pay It Forward)
USA 2000, 125 minút. Réžia: Mimi Lederová, scenár: Leslie Dixonová podľa románu Catherine Ryan Hydeovej. Hrajú: Kevin Spacey, Helen Huntová, Haley Joel Osment, Angie Dickinsonová, Jim Caviezel. Premiéra: 5. 4.
Vstupné za americký film Pošli ďalej človek naozaj neoplače, aj keď sa na konci zo sály potkýna v závoji sĺz. Je to však plač očistný, nie nepodobný účinku Americkej krásy, kde sa tiež zázrak ľudského šťastia „trestal“ a aj vykupoval najvyššou obeťou.
Tento príbeh je zasadený o stavovskú triedu nižšie: matka - v raňajšej opici nádherne spustošená Helen Huntová - cez deň dohliada na hracie automaty a v noci obsluhuje v bare, pretože sama živí syna, ktorého hrá Haley Joel Osment, zázračné dieťa zo Šiesteho zmyslu. Matka hľadá oporu vo fľašiach ukrytých po celom dome a chlapec sa upne na nového učiteľa, na ktorého popud vymyslí, ako zlepšiť svet: je to jednoduché. Pomôže trom ľuďom, každý z nich urobí láskavosť ďalším trom a tak ďalej. Lenže hneď prvý bezdomovec v hre Pošli ďalej zlyhá, papuľnatá matka pokazí rande, ktoré syn aranžuje pre ňu a učiteľa - inak sucho povýšeného vzdelanca so zjazvenou tvárou aj dušou, ktorý pristihnutý ráno v trenkách hľadá svoju dôstojnosť tak smiešne, ako to dokáže iba Kevin Spacey.
Zatiaľ čo chlapec stráca vieru, jeho posolstvo už putuje krajinou. Režisérka Lederová vŕši a vŕši súcit priamo. Sú to zraniteľné smútky, ktoré tvoria tento veľmi humánny film. Aspoň nachvíľu zatúžite byť lepším a poslať to ďalej.
Nepriateľ pred bránami (Enemy At The Gates)
Nemecko / USA / Veľká Británia / Írsko 2001, 131 minút. Réžia: Jean-Jacques Annaud, scenár: Jean-Jacques Annaud, Alain Godard. Hrajú: Jude Law, Joseph Fiennes, Rachel Weiszová, Bob Hoskins, Ed Harris.
Nepriateľ pred bránami otváral pred viac ako mesiacom medzinárodný filmový festival v Berlíne. Jeho režisér Francúz Jean-Jacques Annaud je podpísaný pod takým exkluzívnym titulom ako Meno ruže. Nepriateľ pred bránami evokuje jednu z najchmúrnejších kapitol novodobých nemeckých dejín - boj o Stalingrad v roku 1942. Takmer celý film sa nakrúcal v Nemecku s nemeckými technikmi a komparzistami. Ale boli to tiež predovšetkým nemecké noviny, ktoré nešetrili sarkazmom na adresu režiséra. Ten vraj z kľúčovej historickej udalosti druhej svetovej vojny vyťažil príbeh s westernovým pôdorysom. Poňal ho ako súboj dvoch silných osobností z opačných táborov, vyšperkovaný mnohými klišé. Aj napriek tejto kritike sa investícia 180 miliónov mariek, ktoré z Annaudovho projektu urobili najdrahší európsky film všetkých čias, oplatila.
A kde je príbeh? Jednoduchý uralský lovec Vasil dostáva šancu uplatniť svoj um ako ostreľovač v bitke o Stalingrad. Zatiaľ čo likviduje nemeckých dôstojníkov, stvorí z neho sovietsky politický komisár oficiálneho hrdinu. Z Nemecka však prichádza silný protivník - najlepší snajper tretej ríše major König.
Pán Tadeáš (Pan Tadeusz)
Poľsko / Francúzsko 1999, 125. minút. Scenár podľa rovnomennej predlohy Adama Miczkiewicza a réžia: Andrzej Wajda. Hrajú: Boguslaw Linda, Daniel Olbrychski, Michal Žebrovski, Grazyna Szapolowska.
Čím je pre Rusov Puškin a pre Nemcov Goethe, tým je pre Poliakov Miczkiewicz, autor románov a próz, ktoré už toľkokrát poslúžili ako filmové predlohy. Historický veľkofilm Pán Tadeáš je kolosálnym epickým obrazom, ktorý má všetko, čo tento žáner potrebuje - zradu, lásku, vášne, bitky. A to na pozadí historických udalostí v období, keď sa v Európe bojovalo s Napoleonom.
Závoje tancujú a vejú v marcovom lese, pri apartných raňajkách v tráve sa vedú diskusie o umení a k tomu hrdé vlastenectvo Poliakov proti ruským agresorom. Wajda to všetko vie dokonale. „Mal som silnú intuíciu, že Poliaci chcú vidieť presne tento film, film v poľštine s poľskými hercami, založený na najznámejšej poľskej literatúre. Film, ktorý by ukázal romantický svet nášho detstva. Miczkiewicz minulosť zidealizoval, aby bola poetickejšia, je to svet z našich predstáv a snov,“ tvrdí režisér.
Zásady muštárne (The Cider House Rules)
USA 1999,125 minút. Réžia: Lasse Hallström, scenár: John Irving. Hrajú: Michael Caine, Tobey Maguire, Charlize Theronová, Kathy Bakerová.
Vlani na Oscaroch súťažil Lasse Hallström s filmom Zásady muštárne, pár ich aj získal. Tento rok priniesol do Los Angeles Čokoládu, nezískal nič. Zásady muštárne je adaptácia románu slávneho Johna Irvinga. Predpisy, nad ktorými každý mávne rukou, nás sprevádzajú na každom kroku. Zložitejšie je to s pravidlami nepísanými: ich dodržiavanie nie je možné si vynútiť, ich porušovanie prináša krivdy aj tragédie. V americkom filme Zásady muštárne sa objavuje oboje. Regule na vybledlom zdrape papiera - tvoriace názov diela - visia vo vidieckej maštali a vzbudzujú iba smiech. Prehrešky proti mravným pravidlám ovplyvnia osudy všetkých kľúčových hrdinov. Kultivované retro, ktoré spája nostalgickú hollywoodsku kinematografiu s európskym zmyslom pre absurditu, nakrútil režisér švédského pôvodu Lasse Hallström. Rozprávanie sa začína v zapadnutom sirotinci, kde vládne veľkodušný šéflekár. Obľúbi si chovanca Homéra a dúfa, že Homér raz bude pokračovať v jeho práci. On ale odchádza na farmu, kde prežíva svoju veľkú lásku. Film je tým, čo sa nám páči - smiech, slzy a emócie.
Z pekla šťastie 2 (Z pekla štěstí 2)
ČR 2001, 102 minút. Réžia: Zdeněk Troška, scenár Zdeněk Troška a Evžen Gogela. Hrajú: Michaela Kuklová, Miroslav Šimůnek, Karel Gott, Daniel Hůlka a ďalší.
Bolo to radosti a slávy, keď Honzo premohol trojhlavého draka, vyslobodil Markétku spod šibenice a porazil kráľa Brambasa s kumpánmi. Potom sa stal kráľom a Markétka kráľovnou. Ale príbeh pokračuje v dvojke. Samozrejme, končí sa všeľudovým povstaním tak ako každá česká rozprávka a nemá to iný účel ako kolorit. A rýdzo estrádny vtip s Karlom Gottom ako Bohom, ktorého vítajú „Grüss Gott“, do rozprávky asi nepatrí. Ale rozprávka je to inak príjemná.
