Fanúšikovia Boba Dylana to majú veľmi ťažké. V archívoch jeho materskej firmy Sony sa nachádzajú stovky hodín Dylanovej hudby. Koncerty, nevydané pesničky, rarity a iné verzie známych hitov sa však dostávajú na verejnosť iba výnimočne. Podobne je to aj s poslednou kolekciu Dylanových piesní. Album Bob Dylan Live 1961 - 2000 s podtitulom 39 rokov výborných koncertných vystúpení vyšiel iba v Japonsku, firma Sony music ho však distribuuje do celého sveta.

Začiatkom 90. rokov prestal Dylan nahrávať, celú energiu vrhol do živého hrania a vystupovania. Nové piesne vydáva iba občas. Album Time out of Mind, ktorý vyšiel v roku 1997, patrí k jeho najlepším. „Boli časy, keď som vymyslel tri alebo štyri piesne naraz, ale dnes mi to trvá oveľa dlhšie,“ povedal Dylan.

Kolekcia najlepších živých nahrávok sa začína šťavnatým tradicionálom Somebody Touched Me, jednou z ľudových piesní, ktorými Dylan otvára svoje koncerty. Nahrávka je z anglického Portsmouthu, kde hral pred rokom na európskom turné. Album Bob Dylan Live obsahuje ochutnávky z jeho živých albumov a raritných nahrávok. Zaznamenáva aj jeho aktuálnu formu. Za poslednú skladbu albumu Things Have Changed z filmu Wonder Boys dostal tento rok Oscara.

Je to kolekcia pre mierne pokročilých. Tí, ktorí sú zvyknutí na jeho piesne zo šesťdesiatych rokov, môžu byť nemilo prekvapení. Z takzvaných Greatest Hits zostane na koncertoch len torzo. Dylan rád svoje piesne mení a prepisuje. To sú momenty, kvôli ktorým dnes ľudia chodia na jeho koncerty.

Od roku 1988 je na nepretržitom turné, ktoré fanúšikovia pokrstili ako Nekonečné. „Ľudia neradi cestujú. Pre mňa je cestovanie prirodzené ako dýchanie. Každý deň som na ceste, či sa mi to páči, alebo nie. Pódium je jediným miestom na zemi, kde sa cítim šťastný,“ hovorí Dylan, ktorý bude mať tento rok šesťdesiatku. On a bluesový gitarista a spevák B. B. King patria k najvyťaženejším umelcom, ktorí odohrajú ročne viac ako sto koncertov.

„Nostalgia ťa zabije,“ poznamenáva Dylan, ktorý našiel zmysel hudby v piesňach z čias pred vznikom rock‘n‘rollu. „Tieto staré skladby sú mojím lexikónom a bibliou zároveň. Môžem v nich nájsť filozofiu, obsahujú boha času a priestoru,“ hovorí spevák a skladateľ, o ktorom zasvätenci tvrdia, že je chodiacou encyklopédiou americkej ľudovej hudby. „Keď počujem Hanka Williamsa spievať Videl som svetlo, vidím ho aj ja,“ dodáva.

Fanúšikovia sú však nespokojní. „Prečo nevydali celý koncert z Portsmouthu?“ rozčuľuje sa mladý fanúšik na internetovej stránke venovanej Dylanovej hudbe. V 90. rokoch získal starnúci bard nové publikum. „Mám rád ľudí, ktorí chodia na moje koncerty. Nevedia, čo som robil, keď som začínal, ale vyhovuje mi to,“ hovorí Dylan. Pred svojimi priaznivcami si zachováva náskok. Tí ho prenasledujú po celom svete. Tajne nahrávajú jeho koncerty, organizujú konferencie a vydávajú zasvätené knihy. Dylan je k tomuto hnutiu skeptický. „Nebudem čítať knihy o sebe, samého seba mám aj tak dosť,“ hovorí.