Ministerstvo k tomu zaviazala v marci tohto roku ešte predchádzajúca vláda v rámci boja proti korupcii zahraničných činiteľov na základe odporúčania OECD. Ministerstvo malo zabezpečiť súdu aj ďalšie financie. Minister Harabin teraz navrhuje tieto úlohy pre ministerstvo zrušiť.
Podľa hovorcu Michala Jurčiho ministrova iniciatíva nesúvisí s jeho ďalšími plánmi so Špeciálnym súdom. O budúcom osude súdu totiž Harabin údajne stále nemá jasno. Rezort čaká na analýzu činnosti špeciálnych sudcov. Kedy sa tak stane, Jurči nevie. Presné termíny si ministerstvo neurčilo.
Minister Harabin kritizoval v minulosti najmä výkonnosť súdu a jeho sudcov, ktorá je podľa neho veľmi nízka. Prekážajú mu tiež platy špeciálnych sudcov, ktoré sú výrazne vyššie ako mzdy iných sudcov.
Podľa exministra spravodlivosti Daniela Lipšica najnovšie Harabinove kroky zapadajú do "organizovanej kampane, ktorú ministerstvo vyhlásilo Špeciálnemu súdu a špeciálnej prokuratúre". Je presvedčený, že ak vláda myslí boj s organizovaným zločinom úprimne, tak by tieto úlohy ministerstvu nemala zrušiť.
Na analýzu čaká aj Smer
Minister Harabin už viackrát naznačil, že chce zmeniť postavenie Špeciálneho súdu. Ak ho aj nezruší, tak ho postaví na úroveň okresného súdu. Definitívne rozhodnutie bude na poslancoch.
Postoj SNS bol známy už pred voľbami, zrušenie Špeciálneho súdu mala vo svojom programe. V prípade HZDS je stanovisko tiež zrejmé, keďže Harabin je jeho nominantom. Jednoznačne sa zatiaľ nevyjadril len Smer.
Štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Anna Vitteková, ktorá je nominantkou Smeru, povedala, že ministerstvo bude k otázke Špeciálneho súdu prezentovať jednotný názor. Preto neodpovedala. Poslankyňa ústavnoprávneho výboru Jana Laššáková zo Smeru na jednej strane hovorí o nemalých prostriedkoch, ktoré boli na zriadenie súdu vynaložené, na druhej sa však podľa nej nepreukázala očakávaná efektívnosť rozhodovania súdu.
Podpredseda Smeru a vicepremiér Dušan Čaplovič je kritickejší. Hovorí, že nevidí v riešení závažných káuz pokrok. Prekáža mu tiež, že podobne ako na všeobecných súdoch, aj na špeciálnom sa obžalovaní vyhýbajú pojednávaniam. "Či je to Špeciálny alebo všeobecný súd, ktorý u nás funguje takým spôsobom, že ma z toho bolí hlava, je to stále na tej istej úrovni," kritizuje. Podľa Čaploviča chýbajú Špeciálnemu súdu osobnosti.
Ďalší podpredseda vlády Robert Kaliňák, ktorý je aj ministrom vnútra, sa k téme nechcel vyjadrovať.
Definitívne stanovisko Smer neprijal aj preto, lebo nejde až o taký vážny problém, tvrdí Čaplovič. Strana vraj riešila dôležitejšie veci.
Špeciálny súd vznikol počas pôsobenia ministra Lipšica. Jedným z hlavných dôvodov jeho založenia bolo popretŕhanie regionálnych väzieb.
