Ministerstvo financií uvažuje nad možnosťou zdaniť paušálne náhrady, ktoré dostávajú ústavní činitelia. Ide napríklad o náhrady za výdavky na oblečenie, telefón, dopravu vlastným autom, rokovania a podobne.
Poslanci dnes dostávajú hrubú mzdu 51 900 korún, ktorá je riadne zdanená. Okrem toho majú každý mesiac 70 až 80 percent z hrubej mzdy navyše ako nezdaniteľné paušálne náhrady. Bratislavský poslanec tak dostáva mesačne v hrubom 88 230 korún, mimobratislavský 93 420 korún, ale zdanených majú len 59 100 korún, zvyšok zdaneniu nepodlieha.
Poslancovi SMK Gyulovi Bárdosovi sa nezdá debata o zdaňovaní paušálnych náhrad aktuálna. Podľa neho "je to absolútne vedľajšia záležitosť", ale dobre zapadá do scenára vládnych strán, ako získavať voličov pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami.
Podľa Rafaela Rafaja zo SNS je zdanenie paušálnych náhrad ústavných činiteľov nesystémové riešenie. "Zákon jednoznačne hovorí, že paušálne náhrady nie sú predmetom zdanenia práve preto, že je to paušálna náhrada výdavkov ústavných činiteľov," hovorí. Zdanenie niečoho, čo je určené na výdavky poslanca, je podľa Rafaja dvojité zdanenie.
Ak by návrh prešiel, za súčasných daňových podmienok by bratislavský poslanec prišiel skoro o sedemtisíc korún mesačne, mimobratislavský takmer o osemtisíc. V prípade, že by prešli aj ďalšie avizované daňové návrhy ministerstva financií, prvé budúcoročné výplaty by mali poslanci ešte o čosi nižšie. Ministerstvo totiž avizuje aj zníženie až zrušenie odpočítateľnej položky pre "nadštandardne zarábajúcich", čo by sa týkalo aj poslancov.
Podľa poslanca HZDS Jána Kovarčíka sú paušálne náhrady finančné prostriedky, ktoré používa poslanec na svoju činnosť. Napríklad aj "prekladateľské, poradenské veci". Pokiaľ väčšina v parlamente rozhodne o ich zdaňovaní, Kovarčík s tým nebude mať problémy.
Poslanec KDH Július Brocka vraj drží ministrovi financií palce pri šetrení, ale návrh na zdanenie paušálnych náhrad sa mu zdá byť odpútavaním pozornosti od iných nepopulárnych vecí. "Od toho, ako chcú zvyšovať dane živnostníkom, zamestnancom, tým, čo si sporia v treťom pilieri a podobne.
Keď je veľa opatrení, ktoré verejnosť odmieta, treba odpútať pozornosť niečím, čo verejnosť osloví, nejakou osvedčenou kartou," uzatvára Brocka.
