Teórie šírenia nacionalistických vášní prostredníctvom médií a komunikácie by mohli byť obohatené o odborný výraz Hedvigin impulz. Išlo by o označenie situácie, keď médiá spolu s politikmi prispievajú k zneužitiu určitých vnútropolitických súvislostí, či už historického, alebo aktuálneho charakteru, k rozmachu nacionalistických vášní.
Podstatne závažnejšie minulé prípady etnického či rasového násilia na Slovensku nikdy nevyvolali takú prudkú a časovo rozsiahlu reakciu politikov a médií spolu s relatívne veľkým medzinárodným ohlasom. V tomto zmysle bol bizarný prípad údajného napadnutia maďarskej študentky slovenskými nacionalistami skutočne výnimočný. Čiastočnou výnimkou z tohto nepísaného pravidla nezáujmu o "iných" bol prípad "bieleho" a "slovenského" študenta Tupého, ktorého na verejnom mieste zabili neznámi páchatelia.
Mediálny priebeh kauzy Hedvigy M. pomohol dokázať, bez ohľadu na to, či k napadnutiu študentky naozaj došlo, alebo si celú udalosť vymyslela, ako efektívne a rýchlo sú niektoré médiá a niektorí politici schopní vyburcovať nacionalistické vášne. Súčasne, keďže slovenský prípad vďaka postupnej zdržanlivosti politikov zostal len v latentnom nacionalistickom štádiu, tento prípad ilustruje aj možnosť utlmenia týchto vášní.
Ak sa niekto niekedy čudoval, ako bolo možné, že "bratské" slovanské národy bývalej Juhoslávie boli schopné sa navzájom s perverznou radosťou veľmi rýchlo začať nenávidieť a zabíjať, odpoveď môže nájsť v tomto prípade. Príliš mnohé médiá nekriticky šírili a šíria faktmi nepodložené vyhlásenia niektorých politikov o "stúpajúcom národnostnom napätí", o "nevyriešených traumách" jedného alebo druhého národa, o "chýbajúcom historickom zmierení", prípadne o iných nečakaných politických "objavoch".
Ale vlastné psychické traumy niektorých politikov, intelektuálov alebo študentov, nie sú súčasne traumami občanov z Dolných Salíb či z Komárna.
V záujme objektivity treba povedať, že celá kauza má svoj nepriamy začiatok v primitívnych protimaďarských vyjadreniach niektorých slovenských politikov z jednej pseudonárodnej strany.
Autor: Andrej Školkay, analytik médií
