Urobil tak prostredníctvom ručne napísaného faxu, ktorý agentúre AP zaslal jeho právnik. Tvrdí, že jeho výstrahy nie sú márne, lebo „vie, o čom hovorí“.
Benedikt XVI. má prísť do Turecka koncom novembra. Bude to prvá moslimská krajina, ktorú navštívi ako pápež. Benedikt XVI. rozhneval pred necelými dvomi týždňami celý moslimský svet prejavom na univerzite v Regensburgu. Citoval v ňom stredovekého vládcu, ktorý hovoril o islame ako o náboženstve zla, neľudskosti a násilia.
Hoci pápež „hlboko oľutoval“ a objasnil, že len citoval a nie je to jeho osobný názor, časť moslimov hovorí, že to nestačí. Platí to aj pre Turecko, kde viacerí lídri požadovali, aby sa Benedikt XVI. ospravedlnil „skutočne z hĺbky duše“. Turci si tiež myslia, že pápež, ktorý ešte ako kardinál Ratzinger odmietol vstup ich krajiny do Európskej únie, vyvoláva „ducha križiackych výprav“.
Hoci pápež sa o svojom prejave už štyrikrát vyjadril s ľútosťou, svoje slová nikdy neodvolal a ľutoval skôr reakcie vyvolané jeho rečou ako reč samotnú.
V konzervatívnych katolíckych kruhoch rastie pocit, že pápež by sa už mal prestať ospravedlňovať. Časť veriacich si myslí, že povedal len pravdu, aj keď to bolo nešťastné. Iní zase, že je nepochopeným filozofom. Títo ľudia veria, že Benedikt XVI. sa skutočne pokúsil otvoriť dialóg s islamom.
„Každý začiatok je ťažký. Keď poviete svojmu priateľovi pravdu, prvá reakcia je väčšinou zlá. Po istom čase vám však porozumie,“ povedal denníku New York Times konzervatívny taliansky politik a oddaný katolík Rocco Butiglione.
V moslimskom svete však túto debatu neberú a signalizujú, že nedôvera ku katolíckej cirkvi rastie. Zvyšuje sa aj počet vyhrážok pápežovi. Tá, ktorú mu poslal Agca, je len jednou z mnohých.
Autor: Tel Aviv
