i.
Okolnosti katastrofy nie sú dodnes presne známe. Teraz, keď sa členom ruskej expedície podarilo vyloviť niekoľko fragmentov lode, je možné, že záhada bude konečne odhalená.
Parník Čeliuskin, dielo dánskych lodiarov zo známej firmy Burmeister and Wain, postavili v Kodani v roku 1933. Sovieti si objednali plavidlo s výtlakom sedem a pol tisíca ton so špeciálnou úpravou na plavbu v mimoriadne drsných, arktických oblastiach.
Chceli na ňom uskutočniť rekordnú plavbu - počas jedinej plavebnej sezóny doplávať z prístavu Murmansk severnou morskou cestou až do Vladivostoku. Skoro sa im to podarilo.
Na palube bolo stodvanásť ľudí. V dokumentoch sa nič nepíše o desiatkach prostitútok, ktoré mali byť na palube lode, a postupne ich mali rozmiestniť do prístavov, aby obsluhovali cudzích námorníkov a plnili tak sovietsku kasu. Vraj ide o chýr. Medzi cestujúcimi bolo desať žien a dve malé dievčatká, ktoré sa narodili počas plavby. Celú vtedajšiu expedíciu viedol vtedy slávny polárnik Otto Šmída.
Loď prekonala bez ťažkostí sedemtisíc kilometrov a zdalo sa, že jej nič nebráni vo svetovom prvenstve. Lenže na jeseň roku 1933 sa pri Beringovom prielive dostala medzi plávajúce kryhy. Tie ju zrejme v zovretí zahnali späť do Čukotského mora. Niekoľko mesiacov sa posádka i cestujúci prizerali ako mieria do skazy.
Trinásteho februára 1934 zrejme ľad zničil trup lode a parník sa za dve hodiny potopil.
Zahynul len jediný človek, zvyšná posádka vrátane žien a detí dokázala vyskákať na okolité kryhy. Na nich potom strávili v strašných podmienkach celé tri mesiace.
Až po tomto dlhom čase sa ich sovietskym letcom podarilo oslobodiť a dopraviť do bezpečia. I keď všetci boli svedkami katastrofy, istotu, že jej príčinou bol ľad, nemá dodnes nikto. Preto je objav vraku taký dôležitý.
Fragmenty parníka teraz dopravia do Dánska, kde sa ho pokúsia identifikovať. Pokiaľ ide skutočne o Čeliuskina, záhada môže byť čoskoro vyriešená.
