BRATISLAVA - Obmedzenie možnosti venovať 2 percentá dane z príjmov na verejnoprospešné účely, ktoré navrhuje ministerstvo financií, môže mať dosah aj na zvýšenie nezamestnanosti. Dotklo by sa to najmä regiónov a nielen tým, že mimovládne organizácie by nemali dosť peňazí pre svojich zamestnancov. Vďaka organizáciám tretieho sektora si nezamestnaní môžu finančne polepšiť dobrovoľníckou prácou, tí mladší aj absolventskou praxou vo verejnoprospešnej organizácii a navyše môžu získať alebo zlepšiť svoje pracovné návyky.

Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe od začiatku roka predstavuje 1700 korún mesačne, no organizácii, ktorá niekomu umožní praxovať, štát už neprispieva. Aktivačný príspevok je od 1. septembra ešte vyšší - 1900 korún mesačne.

Riaditeľ úradu práce v Liptovskom Mikuláši Dušan Druska povedal, že tamojšie občianske združenia "vo veľkej miere využívajú" absolventskú prax i aktivačnú činnosť. Tieto formy aktívnej politiky trhu práce využíva aj Slovenský zväz zdravotne postihnutých. Ako hovorí Jela Pokrievková zo zväzu, časť peňazí plynúcich z 2 percent využívajú aj na mzdy a odvody profesionálnych pracovníkov, takže obmedzenie takéhoto príjmu by "znamenalo znižovanie stavu zamestnancov". Navyše by nemohli ani splniť jednu z podmienok na predkladanie projektov - spoluúčasť na ich financovaní, takže by nemali "z čoho financovať aktivity pre zdravotne postihnutých občanov".

Občianske združenie Tatry má podľa jeho predsedu Rudolfa Pada iba jediného zamestnanca, ktorý robí všetko, čo je bežné v akejkoľvek firme. Zamestnávať viac ľudí si pre nedostatok peňazí nemôže dovoliť, takže mu pomáhajú dobrovoľníci i praktikanti.

Pado na ilustráciu uvádza, že za dva roky na istom projekte dobrovoľníci odpracovali viac ako 11-tisíc hodín. Ak by za hodinu brali po 60 korún, tak ich "verejnoprospešný vklad v podobe 'nezaplateného' času predstavuje 660-tisíc korún, nehovoriac o vytvorených hodnotách, získaných zručnostiach a podobne".

Aktuálne údaje o tom, koľkým ľuďom slovenský neziskový sektor poskytuje prácu, asi neexistujú. Z dostupných údajov však vyplýva, že v krajinách "starej" Európskej únie sa podieľa približne piatimi až siedmimi percentami na celkovom počte zamestnaných. Na Slovensku to môže byť percento, dve. JOZEF ČAVOJEC