BRATISLAVA - Od januára alebo februára zriadi ministerstvo vnútra nový osobitný útvar na boj s extrémizmom.

Útvar by mal vzniknúť v rámci Prezídia Policajného zboru a pôsobiť bude vo všetkých ôsmich krajoch. Pod útvar by mala patriť aj "problematika obchodovania s ľuďmi a ďalšie trestné činy obmedzujúce ľudské práva a dôstojnosť". Informoval o tom minister vnútra Robert Kaliňák na včerajšom stretnutí so zástupcami mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú extrémizmom.

"Jedným z našich hlavných pilierov je súboj s fenoménom extrémizmu, ktorý sa na Slovensku v posledných rokoch vyskytuje stále častejšie a v nebezpečnejších podobách," povedal minister. Vláda aj nové vedenie polície podľa Kaliňáka vyslali jasný signál, že extrémistické útoky nebudú tolerovať.

Podľa ministra je dôležité, aby sa extrémistické trestné činy vyšetrovali objektívnejšie a razantnejšie ako v minulosti. "Musíme vedieť rozlíšiť, kedy ide o rasovo alebo etnicky motivovaný útok a kedy nie," povedal. Inak by podľa neho mohlo nastať zneužitie prípadov na politické ciele.

Taký prípad vraj mohol byť nedávny útok na po maďarsky hovoriaceho mladíka v Sládkovičove. Útočník bol podľa Kaliňáka známy miestny násilník, ktorý mal v krátkom čase po sebe aj dva útoky proti Slovákom, "takže obete si asi podľa národnosti nevyberal".

Rasovo a etnicky motivované trestné činy by sa mali dôslednejšie vyšetrovať aj podľa riaditeľky združenia Občan a demokracia Šarloty Pufflerovej. "Takéto prípady sa často od začiatku nezačnú vyšetrovať ako rasovo motivované a dôkazy sa už potom hľadajú veľmi ťažko. Policajti by mali byť vyškolení, aby vedeli, kedy ide o extrémizmus," hovorí.

Minister chce preto s aktivistami pojem extrémizmu dostať aj do legislatívy. Slovenský právny poriadok extrémizmus nedefinuje. "Chceme do Trestného zákona prijať text, ktorý bude hovoriť o extrémizme ako o konaní, ktoré priamo a konkrétne obmedzuje ľudské práva a spôsobuje ublíženie na zdraví a iné škody," povedal Kaliňák.

Vlani bolo na Slovensku spáchaných 121 trestných činov motivovaných rasovou, národnostnou alebo inou neznášanlivosťou voči menšine. Podľa Daniela Mila zo združenia Ľudia proti rasizmu bol však počet reálne spáchaných útokov možno až desaťnásobne vyšší. Väčšinu totiž podľa neho obete neohlásili, alebo ich polícia preklasifikovala na priestupok.